BAZ ZANIMO / (ANIMAL FARM PAR GEORGE ORWELL)

©DEV VIRAHSAWMY AND ICJM

TEX SOURS: ENTERNET www.george-orwell.org

SAPIT 1

Misie Jonns, propriyeter Baz Jonns, ti fini ferm poulaye pou lanwit me li ti sitan sou ki li ti bliye ferm tilaport anba. Lalimier so fanal ti pe balote agos-adrwat ler Misie Jonns ti pe trenn so lipie atraver lakour; ler li ti rant dan grannkaz, li ti avoy so bogi dan ler, vers enn lot gran ver labier, al dan so lasam kot Madam Jonns ti pe ronfle.

Kouma lalimier dan so lasam ti tengn, ti koumans ena enn ta mouvman ek bouzman dan bann diferan lakaz zanimo. Pandan lazourne koze ti pe fane ki Bonom Mazor, enn koson mal kouler blan kase ki ti gagn Premie Pri Konkour Bote, ti fer enn rev etranz lanwit dernie e li ti anvi kominik sa ar lezot zanimo. Zot ti tom dakor pou zwenn dan gran langar kouma Misie Jonns ti al dormi. Bonom Mazor (sa ti so nom gate me nom ki Misie Jonns ti donn li kan li ti partisip dan konkour ti Bote Sanparey) ti respekte par tou zanimo e akoz sa tou zanimo ti pare pou perdi enn ertan somey pou kapav ekout li.

Dan fon langar ti ena enn sort podiom lor ki Bonom Mazor ti fini tale lor enn ti matla lapay. Lor so latet, anpandan lor enn travers, ti ena enn fanal. Bonom la ti ena douz an e depi enn tan li ti bien grosi me li pa ti finn perdi so louk monarsik ki ti montre sazes ek bonte malgre ki so ledan kaninn ti bien vizib. Bien vit bann zanimo ti koumans vini e zot ti pran zot plas e ti kas enn poz kouma zot ti abitie. Premie dabor, trwa lisien, Fler Mov, Jesi ek Lake Koupe ti arive; answit bann koson ki ti al plak zot lor lapay koste ar podiom. Bann poul ti asiz lor rebor lafnet; bann pizon ti al poz lor bann travers; bann mouton ek vas ti al asiz deryer bann koson e komdabitid zot ti koumans rimine. De seval ki ris saret, Boxer ek Tref, ti vini ansam e zot ti fer bien atansion tansion zot gro sabo bles bann ti zanimo ki ti kapav dan lapay. Tref ti enn ziman portan ki ti bien maternel; li ti ni zenn, ni vie; e li pa ti regagn lekor zennfi depi nesans so katriyem poulen. Boxer ti enn gran bebet, enn met katroven ot e li ti ena lafors de seval. Enn re blan lor so nene ti fer li paret kouyon. Bizen aksepte ki li pa ti enn zeni me tou zanimo ti respekte li pou so karakter ferm ek so gran kapasite travay. Apre de seval la, Miryel, enn kabri blan, ek Benzamen, bourik lor laferm, ti rantre. Benzamen, limem ti pli vie lor laferm e li ti ena bien move karakter. Li pa ti tro kontan koze e ler li ti koze li ti dir bann zafer zanfout. Par ekzanp ti kapav tann li dir ki Bondie ti donn li enn lake pou pous mous me ti pou preferab si pa ti ena ni lake, ni mous. Li ti sel zanimo lor laferm ki zame ti riye. Kan dimann li kifer, li ti pe dir ki li pa ti trouv nanye komik. Malgre sa, ansekre, li ti ena boukou afeksion pou Boxer. Dan Dimans sa de la ti pas lazourne dan enn ti padok lot kote verze e zot ti pou manz lerb trankilman san koze.

Zis apre ki de seval la ti asize, enn porte ti kanar orfelen ti rant dan langar; zot ti kwenkkwenke dousman e zot ti pe rod enn plas kot lezot pa ti pou kraz zot. Tref ar so de lapat divan ti antour zot pou protez zot. Bann ti kanar la ti gagn li bonn dan zot ti lanklo e bien vit zot ti gagn somey. Dernie ler Moli ti rantre. Li ti enn zoli ziman blan me lakrem kouyon. Limem ki ti pe ris karyol Misie Jonns. Ar so pa mannken, bataz alert, li ti pe sous enn kare disik e li ti al asiz pre kot podiom. Tanzantan li ti pe sakouy so krinier pou montre riban rouz ki ti trese ar so pwal. Sat ti dernie pou vini. Komdabitid li ti rod plas plis pli so ek konfortab e finalman li ti al rant ant Boxer ek Tref. La, li ti ronrone san traka pandan diskour Bonom Mazor san ekout enn sel mo.

Tou bann zanimo ti prezan exepte Moiz, enn korbo aprivwaze, ki ti dormi lor enn bar kot laport deryer. Kan Bonom Mazor ti trouve ki tou bann zanimo ti dan zot plas e ti pe atann so diskour ar enpasians, li ti dres so lagorz e ti koumanse:
“Kamarad, zot tou kone ki mo ti fer enn rev etranz yer swar. Me taler mo pou koz lor la. Dabor mo ena enn zafer enportan pou dir zot. Mo pa res boukou letan pou viv me avan mo mor mo kwar li mo devwar partaz ar zot seki mo finn aprann. Mo finn bien viv e mo finn gagn boukou letan, ler mo repoze dan mo stal, pou reflesi lor lavi lor later e mo kapav dir ki mo konpran natir ekzistans osi bien ki nenport ki zanimo vivan. Se sa ki mo anvi koz ar zot.

“Kamarad, ki kalite lavi nou pe viv lor sa later la? Nou get laverite anfas: nou pas mizer, nou travay dir, nou mor zenn. Nou ne, nou gagn zis enn bouse manze pou res vivan, seki kapav travay rente ziska dernie gout disan; kouma nou kouraz fini, zot touy nou san pitie. Okenn zanimo dan nou pei pa konn boner ek lwazir apartir laz enn an. Nou pa konn liberte. Nou manz lamizer ek nou bwar esklavaz. Samem laverite.

“Be eski sa li normal sa? Eski later dan nou pei li telman pov ki li pa kapav nouri so zanfan? Non, kamarad! Mil fwa non! Later nou pei li bien fertil. Klima nou pei li extra bon. Li kapav nouri kouma bizen enn popilasion zanimo, dis fwa, san fwa plis enportan ki zordi. Get nou laferm. Li kapav nouri enn douzenn seval, enn ventenn vas, plizier santenn mouton e nou tou kapav viv dan konfor ek dinite ki depas nou limazinasion. Dir mwa, alor, kifer nou pe manz nou margoz? Parski tou seki nou prodir bann imen koken. Samem, kamarad, lasours nou problem. Enn mo ase pou dir tou: imen. Imen samem nou vre ennmi. Ras pouvwar imen e rasinn lafen, dominasion ek explwatasion brile net ek disparet pou toultan.

“Imen li sel kreatir ki konsome san prodwir. Li pa donn dile, li pa ponn dizef, li tro feb pou ris lasari, li pa kapav galoup ase vit pou may lapen. E Misie la asiz lor nou latet. Li fer zanimo travay, li donn nou enn ti bouse manze pou anpes nou kreve e li plen so pos ar nou travay. Ar nou travay, later vinn prodiktif, ar nou fimie later vinn plis fertil me nou res nwar touni. Apart lapo-lezo nou peyna nanye. Zot, bann vas ki divan mwa, zot kone komie milie galon dile zot finn done depi koumansman lane? Ki finn ariv sa dile la ki ti bizen nouri ek fortifie ti zenis ek toro? Olie nouri nou zanfan, nou dile finn al plen boyo no prop ennmi. Zot, bann poul, komie dizef zot ponn dan enn an? Komie dizef finn met kouve e finn eklo? Laplipar finn al bazar e gro lamone finn plen pos Jonns ek so bann zom. Twa Tref, kot sa kat poulen ki to ti met ba e ki ti kapav okip twa ek soulaz twa dan to vie zour? Kouma zot ti gagn enn an ti vann zot e zame to pou retrouv zot ankor. Pou kat akousman e tou travay ki to fer dan karo, to zis gagn enn bouse manze ek enn stal pou dormi.

“Pir ki tou. Malgre nou lavi dan pens, pa les nou mor natirelman. Mo pa gagn drwa plengne parski mo finn gagn sans. Mo ena douz an e mo finn fer kat san zanfan. Sa li parkour natirel enn koson. Me laplipar perdi lavi ar kouto bouse. Zot, bann ti koson divan mwa, avan lane fini, zot tou pou konn douler ler kouto koup zot lagorz lor biyo. Nou tou pou konn sa martir la: vas, koson, poul, mouton, tou. Mem seval ek lisien dan mem take. Twa boxer, kan to bann misk perdi rannman, to plas labatwar kot pou trans to lagorz pou prepar manze pou lisien lasas. Kan lisien vinn tro vie, Jonns atas enn gro ros otour zot likou pou nway zot dan basen.

“Kan zot pou konpran, kamarad, ki lasours nou maler li pran nesans dan tirani imen? Bayant imen e lerla nou vinn propriyeter valer nou travay. Deswit nou vinn ris; deswit nou vinn lib. Ki nou bizen fer? Lanwit-lizour nou bizen organize e lite pou ranvers pouvwar imen. Ala mo mesaz: sel solision, revolision! Pa dimann mwa kan li pou vini. Kapav dan enn semenn; kapav dan san banane. Seki mo sir, osi sir ki mo santi lapay anba mo lipie, se ki enn zour pa enn zour nou pou gagn lazistis. Konsantre lor la kamarad sak zour dan zot lavi kourt. Sirtou pa bliye pas mesaz la ar bann ki pou vinn apre zot pou ki fitir zenerasion kontinie lalit ziska laviktwar final.

“Rapel kamarad, zame kil parad. Pa les propagann anbet zot lespri. Pa kwar zot kan zot rabase e dir ki imen ek zanimo ena enn lentere ek desten komen; kan enn gagne, lotla ‘si gagne. Fos! Mansonz! Imen konn zis so prop lentere. E parmi zanimo bizen ena linite ek solidarite pou lalit avanse. Tou imen zot nou ennmi. Tou zanimo zot nou kamarad.”

Zis sa moman la ti ena enn gran garrbarr. Pandan Ki Bonom Mazor ti pe koze, kat gro lera ti sorti depi zot trou, ti asiz lor zot deryer pou ekoute. Bann lisien ki ti finn trouv zot e si bann lera la pa ti konn bour brit pou rant dan trou, zot ti pou fini laba mem. Bonom Mazor ti lev so lapat divan pou dir bann zanimo aret fer tapaz e ekout li.

“Kamarad,” li ti dir, “Ala enn zafer ki nou bizen regle. Bann zanimo ki pa domestik kouma lera ek lapen, eski zot ar nou ousa kont nou? Anou vote. Mo poz lasanble enn kestion: Eski lera nou bann ousa bannla?”

Lasanble ti vote e preske tou manm prezan ti axepte ki lera ti bizen konsidere kouma kamarad. Zis kat ti kont. Ti ena trwa lisien la ek sat. Me pli tar ti dekouver ki sat ti vot de kote. Bonom Mazor ti kontinie:
“Pa res gran soz pou dir zot. Nou rekapitile: Bizen toultan konbat imen ek so kiltir; seki mars lor de lapat li enn ennmi; seki mars lor kat lapat ousa ena lezel li enn dalon. Rapel osi ki kan nou pe konbat imen falepa nou fer kouma li. Kan nou finn ranvers li, falepa nou adopte so move manier. Falepa zanimo viv dan lakaz; falepa dormi lor lili; falepa met lenz; falepa bwar lakol, fim sigaret, servi lamone ek fer biznes. Koutim imen li lemal. Enportan: enn zanimo pa gagn drwa fer dominer ar enn lot zanimo. Ki nou for, ki nou feb, ki nou malen ousa enpe bet, nou tou ser-frer. Enn zanimo pa gagn drwa touy enn lot zanimo. Tou zanimo egal.

“Aster, kamarad, mo pou dir zot rev ki mo ti fer yer swar. Difisil pou dekrir rev la. Li ti enn vizion kouma lemonn pou ete kan imen finn disparet. Li ti fer mwa rapel enn zafer ki mo ti bliye. Lontan-lontan ler mo ti tipti mo mama ek bann lezot mama ti pe sant enn sante tradisionel. Zot ti rapel zis so ler ek trwa premie mo. Mo ti konn sante la kan mo ti zanfan me li ti efase dan mo memwar. Me yer swar li ti revini dan mo rev. Seki plis extra se ki bann mo sante la ti revini. Samem sante ki bann zanimo ti pe sante bien avan letan lontan. Malsans li ti tengn dan nou memwar, zenerasion apre zenerasion. Les mo sant sante la. Mo vie e mo lavwa anrwe. Me ler mo finn montre zot sante la, zot pou kapav sant li bien pou zotmem. Li apel “Zanimo Nou Pei”.

Bonom Mazor ti dres so lagorz e ti koumans sante. Kouma li ti dir, so lavwa ti anrwe me li ti sant ase bien enn melodi ki tous leker. Sante la ti ant “Roule Mon p’ti Sir Zil” ek “Larivier Tanie” ki Zak Kanten ti popilarize. So parol ti:

Zanimo tou kalite,
Zanimo tou kontinan
Ekout mesaz lavenir
Ki pou balye pouritir.

Liberte pou ekler nou
Kan imen manz lapousier;
E partou kot nou gete
Zanimo pou gouverne.

Bag dan nene pou fonndos;
Brankar lor ledo pou fonn;
Zepron gagn lagal rouye
E fwet dormi silansie.

Tout sort kalite trezor:
Maniok, batat, friyapen,
Fey kann, lerb tann, lakasia,
Toulezour pou nou repa.

Verdir partou lor later,
Dilo kler dan larivier,
Labriz pou soufle douser
Zour ki nou lasenn kase.

Anou konstrir lavenir
Mem si nou pou mor avan;
Bef, vas, kabri, kokderas
Alim laflam liberte.

Zanimo tou kalite,
Zanimo tou kontinan
Ekout mesaz lavenir
Ki pou balye pouritir.

Ler zot ti pe sant sante la, lagam ti met lafaya. Avan mem ki Bonom Mazor ti fini sante, zot ti koumans sant pou zotmem. Mem bann ki ti pli bet ti fini konn so ler ek detrwa mo. Bann pli malen, kouma koson ek lisien, ti fini konn li par ker net bien vit. Apre apre detrwa repetision, zot tou anker ti sant “Zanimo Nou Pei” for-for. Bann vas ti meeuunn li; bann lisien ti wawwaw li; bann mouton ti baabaa li; bann seval ti hiiiinnhiiinn li; bann kanar ti kwakkwak li. Zot ti pe gagn li telman bonn ki zot ti sant li senk fwa dafile e zot ti pou kontinie toutlanwit si pa ti deranz zot.

Malerezman, tapaz la ti kas somey Misie Jonns ki ti sorti lor lili parski li ti sir ki mangous ti rant dan poulaye. Li ti pran so fizi, kal dan enn kwen so lasam e tir detrwa kou. Bann bal fane rant dan miray langar; renion arete andezord. Sakenn retourn dan zot prop plas dormi. Bann zwazo retourn lor zot bar; bann zanimo al dormi lor zot lapay. Lor vites tou ti revinn trankil.

Continue reading “BAZ ZANIMO / (ANIMAL FARM PAR GEORGE ORWELL)”

TIZISTWAR SORT LENN / TALES FROM INDIA

TEX SOURS (ADAPTE): http://www.worldoftales.com

THE PIGEON AND THE CROW
Once upon a time the Bodhisatta was a Pigeon, and lived in a nest- basket which a rich man’s cook had hung up in the kitchen, in order to earn merit by it. A greedy Crow, flying near, saw all sorts of delicate food lying about in the kitchen, and fell a-hungering after it. “How in the world can I get some?” thought he? At last he hit upon a plan.
When the Pigeon went to search for food, behind him, following, following, came the Crow.
“What do you want, Mr. Crow? You and I don’t feed alike.”
“Ah, but I like you and your ways! Let me be your chum, and let us feed together.”
The Pigeon agreed, and they went on in company. The Crow pretended to feed along with the Pigeon, but ever and anon he would turn back, peck to bits some heap of cow-dung, and eat a fat worm. When he had got a bellyful of them, up he flies, as pert as you like:
“Hullo, Mr. Pigeon, what a time you take over your meal! One ought to draw the line somewhere. Let’s be going home before it is too late.” And so they did.
The cook saw that his Pigeon had brought a friend, and hung up another basket for him.
A few days afterwards there was a great purchase of fish which came to the rich man’s kitchen. How the Crow longed for some! So there he lay, from early morn, groaning and making a great noise. Says the Pigeon to the Crow:
“Come, Sir Crow, and get your breakfast!”‘
“Oh dear! oh dear! I have such a fit of indigestion!” says he.
“Nonsense! Crows never have indigestion,” said the Pigeon. “If you eat a lamp-wick, that stays in your stomach a little while; but anything else is digested in a trice, as soon as you eat it. Now do what I tell you; don’t behave in this way just for seeing a little fish.”
“Why do you say that, master? I have indigestion.”
“Well, be careful,” said the Pigeon, and flew away.
The cook prepared all the dishes, and then stood at the kitchen door, wiping the sweat off his body. “Now’s my time!” thought Mr. Crow, and alighted on a dish containing some dainty food. Click! The cook heard it, and looked round. Ah! he caught the Crow, and plucked all the feathers out of his head, all but one tuft; he powdered ginger and cummin, mixed it up with butter-milk, and rubbed it well all over the bird’s body.
“That’s for spoiling my master’s dinner and making me throw it away!” said he, and threw him into his basket. Oh, how it hurt!
By-and-by the Pigeon came in, and saw the Crow lying there, making a great noise. He made great game of him, and repeated a verse of poetry:
“Who is this tufted crane I see
Lying where he’s no right to be?
Come out! my friend, the crow is near,
And he may do you harm, I fear!”
To this the Crow answered with another:
“No tufted crane am I—no, no!
I’m nothing but a greedy crow.
I would not do as I was told,
So now I’m plucked, as you behold.”
And the Pigeon rejoined with a third verse:
“You’ll come to grief again, I know—
It is your nature to do so;
If people make a dish of meat,
‘Tis not for little birds to eat.”
Then the Pigeon flew away, saying: “I can’t live with this creature any longer.” And the Crow lay there groaning till he died.

ZISTWAR PIZON EK KORBO

Lontan, bien lontan ti ena enn pizon ki ti pe viv dan enn pagne ki kwizinie enn gran misie ti ranze pou li e ki ti anpandan dan lakwizinn. Sa ti fer so patron plezir. Enn korbo gourman, enn zour, ti pas par la. Ler li ti get dan lakwizinn li ti trouv enn trale bon manze e deswit so vant ti koumans grogne. Ki ti kapav fer pou souk enpe manze?
Ler Pizon ti sorti pou rod manze, korbo ti swiv li.
– Ki ou’le Misie Korbo? Zame nou lasas ansam.
– Mo kontan to manier. Anou rod manze ansam!
Pizon pa ti maynn. Toule de ti ansam dan lezer. Korbo ti fer koumadir li ti parey kouma pizon me tanzantan li ti glise, li ti al dan depotwar pou fouy malang pou gob enn lever. Kan so boyo ti ranpli, li ti retourn kot Pizon.
– He, Misie Pizon, ala to pran letan pou manze. Finn ler pou retourn lakaz.
Toulede ti anvole lor sime retour.
Ler kwizinie ti trouv konpagnon so pizon li ti anpandan enn lot pagne pou li.
Detrwa zour pli tar peser ti livre enn gro kargezon pwason dan lakwizinn. Pa bizen dir, Korbo so lapeti ti fite. Tout lazourne so vant ti grogne e li ti azite. Li pa ti pe kapav tini anplas. Pizon pa ti abitie ar sa kalite manier.
– Misie Korbo, ou pa pou nasta zordi?
– Ayo! Mo pa bien. Mo gagn maloker. Mo kwar mo vant finn deranze.
– Pa rakont zistwar. Korbo so lestoma solid. Li kapav manz ros. Li dizer lakaz karya. Dan ou kafe peyna triyaz. Aret ou sinema! Pa parski ou trouv pwason dan lakwizinn ki ou bizen fer koumadir ou pa finn manze depi enn semenn. Mo konn ou grimas bien.
– Pa bon to koz koumsa! Kwar mwa, mo pa bien mo dir twa. Endizestion mo kwar!
– Bon, mo pe sorti. Pa fane dan mo labsans. Pa gat repitasion zwazo!
Kwizinie ti fini prepar manze extra pou so patron. Li ti al dibout kot laport lakwizinn pou gagn enpe ler fre. Korbo ti profite pou koken manze lor latab. Kwizinie so zorey ti finn e li ti tann enn ti tapaz. Li ti vire pou gete. Li ti may Korbo anplen. Li ti trap li, deplim li, ti kit zis enn ti touf lor so latet. Li ti kraz zenzam ek kanel, ti melanz li ar lasi. Lerla li ti frot sa melanz la partou lor lekor Korbo.
– Sa pou aprann twa gat manze mo patron; obliz mwa zet bon manze.
Li ti zet li dan so pagne.
Ler Pizon ti retourne, li ti trouv dan ki leta Korbo ti ete. Li ti sikann li ar enn ti sante.
– Ki sa zozo bizar
Dan pagne pa pou li?
Tansion, tansion razwar
Vinn sot likou touni!
– Mo pa zozo bizar;
Mo zis enn voras.
Mo ti kwar mo’enn nanar,
Lergete enn fay ras.
Lerla Pizon ti dir li ki zot pa ti pou kapav lasas ansam parski zot ti tro diferan.
– Kan to koken manze lezot
Bizen pare pou met menot!
Pizon ti prefer sanz baz, al zwenn dimoun plis frekantab. Korbo ti res dan so pagne, tousel, abandone, ziska lamor.

Continue reading “TIZISTWAR SORT LENN / TALES FROM INDIA”