TARTIF FRODER PAR MOLIÈRE

©DEV VIRAHSAWMY AND ICJM

BANN PERSONAZ DAN LORD KI ZOT PARET

MADAM PERNEL (mama ORGON)
FLIPOT (servant MADAM PERNEL)
ELMIR (fam ORGON)
MARIYANN (tifi ORGON)
DORINN (servant lafami ORGON)
DAMIS (garson ORGON)
KLEANT (frer ELMIR)
ORGON
VALER (fianse MARIYANN)
TARTIF
LORAN (serviter TARTIF)
MISIE LWAYAL (wisie)
KAPITENN

AK 1 SENN 1

MADAM PERNEL, FLIPOT (so servant), ELMIR, MARIYANN, DORINN, DAMIS, KLEANT.

MADAM PERNEL
Nou’ale Flipote, nou’ale, isi mo pa pou viv.

ELMIR
Ou mars telma vit-vit mo pa pe kapav swiv.

MADAM PERNEL
Pa deranz ou mafi, res anplas, pa bouze;
Sa bann simagre la peyna plas mo kote.

ELMIR
Mo bizen dapre lord fer mo devwar belfi.
Ou, mo belmer, dir mwa kifer vit ou sorti?

MADAM PERNEL
Mo pa pe kapav get dezord dan ou lakaz,
Person pa fer zefor pou respekte mo laz.
Mo pe kit ou lakaz konfizion dan lespri;
Sak fwa mo donn konsey kikenn vinn fer dibri;
Bon mannyer finn fane, vilgarite partou;
Rwayom Lerwa Peto kikfwa ti’ena plis gou.

DORINN
Si…

MADAM PERNEL
Ou, ou pa bliye, isi ou enn nenenn.
Ou’ena enn gran lagel pli long ki lansemenn,
Ou met nene dan tou zafer pa regard ou.

DAMIS
Me…

MADAM PERNEL
Ou mo ti-zanfan, ou enn gro piaw san trou :
Ekout mwa, ou granmer, mo kone ki mo dir;
Mo finn dir ou papa, plis ki san fwa mo sir,
Ou mannyer fer mwa per, ou pou fini bien mal
E ou pov, pov papa pou gagn traka par bal.

MARIYANN
Mo kwar…

MADAM PERNEL
Ayo Bondie! Ou so ser, mem grimas.
Deklar sen, inosan, bon zanfan san enn tas;
Dilo trankil, monwar, mo konn ou profonder,
Ou kasiet ar parfen enn kantite pianter.

ELMIR
Pa bon…

MADAM PERNEL
Belfi, shut up! Aster la ekout mwa.
Mo pa kontan ditou, tou sa sinema la :
Ou ti bizen donn zot bann bon lekzanp pou swiv,
Zot pov mama ki’nn mor, omwen ti plis konn viv.
Ou nek konn bangole; mo lespri fatige
Ar kas ou depanse lor lenz ek lor soulie.
Si ou’anvi fer plezir ou mari dan lakaz
Li napa neseser fer tousa letalaz.

KLEANT
Me madam apre tou…

MADAM PERNEL
…Ou bofrer mo garson,
Mo estim ou boukou, kontan ou, me tansion,
Si mo ti fam marye mo garson, san tarde
Mo ti pou dimann ou sorti isi ale.
Ou kontan dir dimoun kimannyer bizen viv,
Me ou bann lide fou, bon dimoun refiz swiv.
Sori, mo pe koz fran; samem mo labitid,
Kan mo pans enn zafer mo pa zwe rol timid.

DAMIS
Be ou Misie Tartif, li li foul korek li…

MADAM PERNEL
Li li enn bon dimoun, zot bizen ekout li;
Mo sap lor kal brit-brit kan mo trouv enn fatra
Rod sikann ar Tartif ki plis ki enn papa.

DAMIS
Hen! Kisasa? Nowe! Ou’le les enn foser
Vinn fer so diktater, vinn enpoz so mannyer,
Anpes nou viv lavi mannyer nou finn swazir
Parski gran Misie la napa trouv so plezir?

DORINN
Pa kapav ekout li, fer dapre so lespri :
Tou seki nou anvi li li zis pou modi;
Li for dan kritike, limem Misie Konntou.

MADAM PERNEL
Li pa kritik dan vid, li pans bon pou nou tou.
Si nou swiv li nou pou pran sime paradi,
E mo garson bizen fors zot mars deryer li.

DAMIS
Mo pa dakor granmer! Ni papa, ni personn
Pa kapav obliz mwa respekte enn felonn.
Mo pou vann mo konsians si mo koz lot mannyer;
Tou seki li rod fer plen mo nam ar koler;
Nek gete, mo kone, ant mwa ek sa boug la
Pa zordi, pa dime pou’ena enn bel bala.

DORINN
Ayo! Ki mo pou dir? Enn veritab skandal!
Enn enkoni vini, tal partou so lagal.
Ler li ti debarke, veritab nwar-touni,
So lenz ti kas-kase, li ti pe mars pieni.
Zordi li finn bliye seki li ti ete,
Vir tou ambalao, pran renn dan so lame.

MADAM PERNEL
Dir granmersi Bondie! Lemonn ti pou verni
Si tou ti pe marse dapre so lord beni.

DORINN
Ou finn met dan latet ki li li enn gran sen,
Me kwar mwa, so bataz ipokrit peyna fren.

MADAM PERNEL
Get li koze!

DORINN
Peyna sime fer li konfians,
Ni li, ni so Loran, san enn bon referans.

MADAM PERNEL
Gete, mo pa kone si Loran li tiptop
Me mo donn garanti ki Tartif li bien prop.
Zot rod fer li ditor, ayir li plis ankor
Parski li dir zot tou sak fwa ki zot antor.
So leker boulverse par pese lor later,
So sel gran anbision fer zot evit lanfer.

DORINN
Korek sa! Me dir mwa kifer depi enntan
Li boud bann viziter ki nou nou bien kontan?
Ospitalite finn vinn telman gran pese
Ki li bizen fer dibri, touy trankilite?
Zot ole mo dir zot veritab makadam?
Mo bien kwar misie la pe pous bor ar madam.

MADAM PERNEL
Bous labous, reflesi, apre sa ou zaze.
Pa zis li ki pe blam zot bann aktivite;
Zot bann frekantasion ar so agrram-bagrram,
Filwar loto divan laport, finn vinn enn dram,
Ban sofer, serviter fer tapaz fennsifer,
Tousala fer dimoun dan paraz koz kontrer.
Mem si mwa mo pa kwar ki ena zafer drol
Me dimoun pe koze, pe servi parabol.

KLEANT
Madam eski kapav anpes zot fer palab?
Si pran zot kont lavi ti pou ensiportab,
Akoz detrwa rimer lor sesi lor sela
Pa kapav gat zami, pou nanye pran traka.
Dizon nou deside fer seki ou pe dir,
Ou kwar ki bann rimer, bann palab pou’aret zwir?
Kont lespri palabrer pa’nkor ena baraz.
Fale pa nou pran kont parol vid fer tapaz;
Nou bizen viv lavi, dapre nou prop konsians,
Les seki zwir zaze dan zot extravagans.

DORINN
Pa Daphne nou vwazinn ek so tipti toutou
Ki pas tou zot letan fann labou lor nou tou?
Touzour seki pe viv mannyer plis ridikil
Zot premie pou envant mil zistwar enbesil;
Si koumadir zot kwar, ant entel ek entel
Paret kapav ena enn zistwar bagatel,
Lor vites fann nouvel, met zepis masala,
Ranz li dan lamannyer, fer enn gran tamasa.
Zot met zot makiyaz lor seki lezot fer
Pou kasiet zot pese, pas pou bann zoli fler,
Degiz zot trikmandaz ar enn mask inosan
Pou fer tou dimoun kwar ki zot dosie bien blan,
Tousa pou zot detourn latansion lor lezot,
Pran zot prop malpropte balans li lor enn lot.

MADAM PERNEL
Tou seki ou pe dir peyna okenn valer.
Nou tou kone Orant so lavi san loder :
Li bien-bien relizie; e dimoun finn dir mwa
Li pa dakor ditou ar tou zot tralala.

DORINN
Enn zoli lekzanp sa! Napeyna so segon!
Foul dakor madam la zordi viv dan glason;
Me kan laz finn rantre zestaz bizen sanze,
Mo dakor ki aster li rod swiv tras Bondie.
Me kan li ti kapav may bann zom dan so piez
Li pa ti kil parad, res lakaz lor enn sez;
Ler li finn dekouver li pe perdi kara,
So sarm pe disparet, li deklar sen do ta,
Li met so degizman moral ek spiritiel
Pou kasiet so febles : so bote fer lagel.
Bann fam ki bien fer zes dan lepok zot zenes
Soufer kan bann pwenter bat karte kouma fles.
Napeyna lot sime pou kasiet zot sagren,
Zot met mask relizion, gagn sertifika sen,
Lerla zot tom dan lot lextrem, pa badine,
Zot trouv pese partou, zot pa konn pardone.
Zot pas tou zot letan tir defo ar dimoun,
Pa kwar pou fer dibien! Zot zalou ki fer goun.
Zot pa fouti soufer ki enn lot gout zwisans
Ki zot zot pa kapav parski laz gat zot sans.

MADAM PERNEL
Ala zoli zistwar pou fer zot lavi dous.
Belfi, dan ou lakaz oblize bous labous
Parski Madame DORINN limem refri koze.
Eski zot donn mwa drwa dir seki mo panse?
Mo garson li finn fer tou seki bizen fer
Ler li finn akeyir enn dimoun prop, senser;
Bondie finn avoy li pou met lord dan lespri
Kabose bann dimoun devergonde isi;
Zot bizen ekout li pou zot nam dan martir,
Ekout so komanter, li kone ki li dir.
Zot fer fet, zot fer bal, zaze, zaze, zaza.
San zot realize, Satan pe fer maja.
Zame tann zot priye, swa koz parol Bondie,
Zot koz dan vid, soley leve-soley kouse;
Souvan-souvan, toultan, zot nek tray zot prosen
Kont sesi, kont sela zot fer palab san fen.
Bann bon dimoun ki la, be zot latet gate
Par koze initil dan zot bann komite.
Dan enn fraksion segonn zot fabrik mil palab.
Lot zour enn gran dimoun, pa enn senp mizerab,
Dir mwa ki zot lakaz parey latour Babel.
Baba! Bel-bel bala tourn dan gran karousel!
Par ekzanp li dir mwa ki lot zour enn pasan…
Alala! Misie la pe koumans riy foutan!
Al kot ou bann boufon ki konn fer ou riye,
Pa bizen… Salam! Isi pa gagn drwa koze!
Mo’nn perdi tou lestim ki mo ti’ena pou zot,
Pa dime ki mo pou remet lipie kot zot.
(Li donn Flipote enn kalot)
E ou ki ariv ou, ou labous anpandan.
Tansion! ou’le enn lot kalot pou ou konpran?
Marse fatra, marse!

Continue reading “TARTIF FRODER PAR MOLIÈRE”

RAMDEO EK ZILIET (ROMEO AND JULIET) par W.Shakespeare ek Dev Virahsawmy

©DEV VIRAHSAWMY AND ICJM

Tex sours: Romeo and Juliet, Cambridge School Shakespeare, edited by Rex Gibson.

BANN PERSONAZ

FAMI KAPILET
Ziliet
Misie Kapilet, papa Ziliet
Madam Kapilet, mama Ziliet
Tchoula alias Disan So, kouzen Ziliet
Mango, Nounou Ziliet
Rambo, travayer kot bann Kapilet
Django, travayer kot bann Kapilet
Nenport, travayer kot bann Kapilet

FAMI MOUTALOU
Ramdeo
Misie Moutalou, papa Ramdeo
Madam Moutalou, mama Ramdeo
Amarr, neve Misie Moutolou, kamwad Ramdeo
Rannjit, travayer kot bann Moutalou
Koumar, travayer kot bann Moutalou

MINISPALITE
Lord-Mer Varouna Siti
Adzwen-Mer, kamwad Ramdeo
Paris, konseye minisipal, amoure ar Ziliet
Lezot konseye

ASHRAM
Sheik Soufi

DAN VAROUNA SITI
Mizisien, zom, fam, lapolis, marsan anbilan

Zistwar la pase dan Varouna Siti

PROLOG
O Saraswatee, ekler mo lespri;
Ed mwa pou anpes de zoli zanfan,
Ki finn dekouver gran lamour senser,
Gagn difikilte ki menas lavi.
Ena ki pe dir sa kabri dan Lenn,
Sa kabri Lafrik me zot pa kone
Tou kabri kabri – nou tou sort Lafrik.
Les difikilte fer nou vinn malen
Me pa les li vinn lasours trazedi.
O Saraswatee ed mo plim ek lank
Fer trazedi vinn trazi-komedi.
OM!

AK 1 SENN 1

DAN VAROUNA SITI – DIVAN MINISPALITE; RAMBO EK DJANGO RANTRE; ZOT ARME

RAMBO
Aret fer to senn, Django! To pou vini, to pa pou vini?
DJANGO
(andeor lasenn) Atann babou!
RAMBO
Ki babou? To koz kouma sa bannla.
DJANGO
(andeor lasenn) Ki bannla?
RAMBO
Bann kabri dan lenn.
DJANGO
(li rant lor lasenn) Lord-Mer pa’nn dir ki tou kabri kabri. Tou kabri sort Larik. Kan to pou konpran sa, Rambo?
RAMBO
Li dir sa pou gagn vot. Kifer to mars dousman koumsa?
DJANGO
Soulie la pe pens mo kor.
RAMBO
Ki soulie to mete? Met savat leponz kouma mwa.
DJANGO
Savat leponz? Kouma kabri…
RAMBO
Tou kabri kabri. Eh Django, kifer to’nn sanz bataz?
DJANGO
Dan Varouna, bann trannsenk, zanfan Boliwoud, zot mansipe. Zot dir Rajou enn nom baya; Django se plis meyeur. Nouvo bataz plis sivilize.
RAMBO
To laservel finn desann dan ti bavant? Depi enntan to nek koz trannsenk.
DJANGO
Ki to’le mo koze? Trannde? Trannkat? Vennde? Non, mo prefer trannsenk, kenz ek karant!
RAMBO
To fer koumadir to enn gran tirer.
DJANGO
Kwar seki to’le.
RAMBO
To’nn tann Sheik Soufi so kozri dan radio?
DJANGO
Non. Ki li’nn dir?
RAMBO
Parey kouma Lord-Mer. Tou kabri kabri. … Eh get laba ki pe vini. Bann Moutalou. Nou’al met ar zot. Bann kapon sa.
DJANGO
Selman bizen fer atansion. Lalwa bien strik. Seki rod sikann, al trik lanti.
RAMBO
Kouma to bet! Ena so manier pou fer li. Rod sikann me met tor lor lotla.
DJANGO
Nou seye.

RANNJIT EK KOUMAR RANTRE

RANNJIT
Ar mwa ki to ti fer sa zes obsenn la?
DJANGO
Ki zes obsenn?
KOUMAR
Eh Django, pa zwe Sinwa nef ar mwa. To pa ti fek met ledwa dan trou?
RAMBO
To tro bay twa?
RANNJIT
Rambo kalson tranpe pe zwe rol zom? Ayo mama!
RAMBO
Tous mwa si to enn vre zom!
RANNJIT
Tous mwa twa!
KOUMAR
(foutan) Get kouma mo pe tranble. Mama, bonom loulou pe manz mwa. Sov mwa mo mami dou. … Eta gopia, to’le enn kalot?
RAMBO
Tap premie kalot twa.
KOUMAR
(foutan) Tap premie kalot twa. Ala to kalot! (li kalot Rambo)
RAMBO
Zot tou temwen, li finn koumans violans.
RANNJIT
Aret plore kabri Lafrik. (li sante) “Fais dodo Kola mon ‘ti frere; fais dodo t’auras du lolo.”
DJANGO
Tro tro bay twa, move fatra! Pran sa pou twa.

ZOT KOUMANS LAGER; AMARR RANTRE; LI SEY SEPAR ZOT

AMARR
Ramas zot zouti. Aret fane!

TCHOULA RANTRE

TCHOULA
Amarr gran fanor! Fer dominer ar senp travayer. Vinn lager ar vre zom!

ZOT LAGER. BANN DIMOUN KAPILET EK MOUTALOU RANT DAN BAGAR ZENERALIZE. LAPOLIS VINI.

SERZAN
Aret tou seki reziste. Met menot, fou zot dan kaso. Sanepeplisekontinie!

MISIE EK MADAM KAPILET RANTRE. MISIE KAPILET PE TRENN SO LIPIE; MADAM KAPILET PE SARYE ENN BEKI.

MISIE KAPILET
Donn mwa mo fizi. Donn mwa mo fizi!
MADAM KAPILET
Ki fizi to dir? Hen, trap to beki!
Ki pe ariv sa bann zom la zordi?
Pou enn wi, enn non, tir zouti deor

MISIE EK MADAM MOUTALOU RANTRE

MISIE MOUTALOU
Kot sa verminn Kapilet la ete?
Larg mwa, mo dir twa. Mo kas so lagel.
MADAM MOUTALOU
Marse pa fouti! Lager to rode?

LORD-MER, KONSEYE EK SOLDA RANTRE

LORD-MER
Depi tro lontan lape pe trouble
Parski de fami gran repitasion
Gramaten-tanto pou enn bagatel
Lev bel makanbo. Varouna Siti,
Nasion larkansiel, finn vinn sandbatay
Bann tribi rebel. Ena ki pe kwar
Zot ena pouvwar pran lalwa leta
Dan zot prop lame. Arete vouzot!
Si zot ena enn konplent, doleans
Servi prosedir ki lalwa done
Pou trouv solision. Varouna Siti
Pa enn barbari. Misie Kapilet
Vinn zwenn mwa onz er dan biro lemer;
Misie Moutalou, mo pou atann ou
Dan mem plas, midi. Si zot kontinie
Pa respe lalwa, mo pou oblize
Met leta-dirzans. Lerla pa plengne
Kan leta servi lafors represif
Pou tengn zot laflam. Zot finn bien konpran?
Zordi zour normal. Al fer zot travay.
Larout bizen lib pou sirkilasion.

ZOT TOU SORTI EXEPTE MISIE MOUTALOU, MADAM MOUTALOU EK AMARR

MISIE MOUTALOU
Dir mwa mo neve, ki sa bourik la
Ki finn realim tansion ek konfli.
AMARR
Ler mo ariv kot minispalite
De ti group ti fini koumans lager.
Mo sey separ zot. Ti posib lerla.
Ler Tchoula vini, zafer vinn pa bon.
De ti group vit vinn larme fanatik.
Enn sans nou lord-mer ti ariv atan.
Sinon bel karnaz.
MADAM MOUTALOU
Kot mo Ramdeo?
Mo bien kontan li pa ti dan bagar.
AMARR
Tantinn, boner avan soley leve,
Mo ti al dan bwa dan kote Trangbar
Parski mo lespri ti rod solitid.
Ala anba enn gran pie tekoma
Mo trouv Ramdeo, enn zako sagren,
Pe sant enn sante desepsion lamour.
Kouma li trouv mwa, li tir lor vites.
Mo pa ti swiv li parski mo lespri
Ti rod solitid. So konportman drol!
MISIE MOUTALOU
Depi detrwa zour, toulegramaten,
Lizie rouz ar larm, li kit so lili,
Al plor so maler, sipa ki kote.
Dan gran lazourne, ferm laport, lafnet,
Li pas so letan dan nwar so lasam.
Mo kwar li pa bien, pe fer depresion.
AMARR
Tonton, ou kone ki pe ariv li?
MISIE MOUTALOU
Pa kapav kone. Li pa’le koze.
Get li pe vini ar zepol kourbe
Vadire limem pe sarye lemonn.

RAMDEO RANTRE

AMARR
Tonton, tantinn, meyer zot al lakaz.
Les mo koz ar li. Li fer mwa konfians.
Li pou dir mwa tou.

MISIE EK MADAM MOUTALOU SORTI

Bonzour Ramdeo!
RAMDEO
Ankor gramaten? Mo ti kwar aswar.
Letan trenn lipie kan sagren lor baz.
Pa mo paran sa ti pe koz ar twa?
AMARR
Wi, zotmem. Ki tristes pe minn to nam?
RAMDEO
Kan peyna seki fer letan sprint.
AMARR
Ramdeo amoure?
RAMDEO
Nat dan koutvan.
AMARR
Li pa kontan twa?
RAMDEO
Non, li pa kone
Ki mo kontan li.
AMARR
Nek bizen dir li.
RAMDEO
Kouma pou dir li? Enn anz dan lesiel.
Eh, mo pe gagn fen. Ki tou sa dezord?
Ankor enn bagar? Pa dir mwa nanye.
Mo kwar mo konn tou. Armoni fos not!
Laenn amoure! Bagar pasifik!
Ayo! Kan nanye ditou finn vinn tou!
Fardo ki leze; gonaz ki serye;
Desen presizion dan brouyar glase;
Plim diplon, lafime kler, dife fre,
Ki paret ete seki pa ete.
Sa lamour extra, kouma pou dir li?
To pa boufonn mwa?
AMARR
Mo tro sagren twa.
RAMDEO
Kifer mo dalon?
AMARR
Kifer non, dalon?
RAMDEO
Lamour sarye fardo so prop kontrer.
Mo leker lour ar tristes amoure
E ler to met to lapenn lor pou mwa
Sagren deborde. Pa bliye lamour
Li lour ar soupir. Tir so enpirte
Lamour vinn sourir; azout enpirte
Larm inond partou. Ki lamour ete?
Enn foli diskre, pwazon adore,
Douser anrezerv. Salam mo kouzen!
AMARR
Atann Ramdeo! Mo pe vinn ar twa.
Dir mwa kisannla finn souk to leker.
RAMDEO
Enn fam.
AMARR
Sa mo kone.
RAMDEO
Ki pa’le mwa.
Ki refiz mo poem. Rezet mo bag.
Li zoli. Kiserti. Li pou mor vierz.
AMARR
Ramdeo amoure ar enn leser?
RAMDEO
Li zoli me li ramas so bote
Dan enn frizider. Akoz sa olie
Lamour donn lavi, lamour pe touy mwa,
Plonz mwa dan tristes ek dan dezespwar.
AMARR
Ekout mwa, ti frer. Fasil bliye li.
Drag enn lot trannsenk! To pou dekouver
Miltip splander lamour erotik.
RAMDEO
Tou seki mo zwenn pou fer mwa rapel
So bote inik ki enkonparab.
Enn mask pa kapav fer dimoun bliye
Bote natirel. Kan nou vinn aveg
E nou viv dan nwar, nou pa pou bliye
Bote lalimier lizie ti montre.
To leson fos net. Profeser finn fel.
AMARR
To bat to lezel; mo bat mo lezel!
ZOT SORTI

Continue reading “RAMDEO EK ZILIET (ROMEO AND JULIET) par W.Shakespeare ek Dev Virahsawmy”