
©DEV VIRAHSAWMY AND ICJM
TABLO 1
Anba enn pie boukie banane. Saler lete pe dir: “Mwa ki la!”. Dammarro ek Kaspalto, de personaz istorik dan bitasion (koumsamem apel bann vilaz ki finn pouse otour Tabisman Lir) pe asize sakenn lor so ros prefere. Ni fey, ni petal pa pe bouze. Koumadir tou finn tas dan doldrom, enn trans letan bouz fix. Tanzantan Kaspalto mas so lipie, bese pou get so ledwa lipie.
DAMMARRO
To’nn tann dernie nouvel?
KASPALTO
Mo pa vey zafer lezot. Mo konn zis mo zafer.
DAMMARRO
Li nou devwar vey zafer nou prosen. Man is a social animal.
KASPALTO
Koz langaz dimoun do ta!
DAMMARRO
Be ki langaz mo’nn koze?
KASPALTO
Potis.
DAMMARRO
Ki potis?
KASPALTO
Potis zasar.
DAMMARRO
Be ki zasar, latet to fami?
KASPALTO
Zasar mang.
DAMMARRO
Zasar mang? Be ki mang, foutou?
KASPALTO
Mang lakord babou.
DAMMARRO
Babou, babou, babou! Pe dimann twa ki lakord?
KASPALTO
Lakord pandi.
DAMMARRO
Pou kisannla?
KASPALTO
Pou twa. … Pou mwa. … Pou tou bann nenport kouma nou.
DAMMARRO
Nou nenport, nou?
KASPALTO
Plis ki nenport.
DAMMARRO
Kifer?
KASPALTO
Kifer? Kifer? Kifer? Parski. Parski. Parski. … Bourzwa la pran desizion e twa to la pou asiz lor ros pou fer palab. Fer ler. Ala kifer!
DAMMARRO
Kaspalto, to pe fer bezer la. To bwar, to gagn egrer lestoma akoz diven bilenbi. E ki to fer? To vinn tir lay ar mwa.
KASPALTO
Dammarro, tais twa. Kan to koze to prouve ki Bondie parfwa fer erer.
DAMMARRO
Blasfem!
KASPALTO
Be wi ta! Li’nn fer gopia gran kouma twa e boutey piti-piti. Li ti bizen fer twa groser enn fiol. Lerla to ti pou vinn enn ti gopia, groser enn fiol.
DAMMARRO
Twa sef boutey ki koz koumsa?
KASPALTO
To konn bien. Mwa mo enn king dan boutey. Samazeste Larak Premie. Mo’le to fer reverans divan mo prezans. (Li tir enn tay zong.) … Mo kwar mo bizen aprann mars lor mo lame.
DAMMARRO
Mars lor lame? Kifer?
KASPALTO
Mo lipie finn modi. Mo zong lipie finn vinn kouma grif; mo ena krapros … kor dan mo ti ledwa, klos par anba. … Mo papa pa ti konn tousa. So semel ti natirel. Zame li ti met soulie. … Swadizan sivilize. Lergete mo zis salisan … pa salisan … kouma dir sa? samem … koumadir feb-feb, lakagn, bisagn …
DAMMARRO
Frazil? Sansib? Frel?
KASPALTO
Samem! Frel-frel. Flas, las! Koumadir enn larou ki ena fit. … Mo vant gro, pa kapav verse pou koup mo zong lipie. To pa’le koup sa pou mwa.
DAMMARRO
Mwa Dammarro, fils de son père, koup zong enn gonaz. Ena so zans ki bondie finn kre pou fer sa kalite louvraz la.
KASPALTO
Matenva! To kwar dan kars aster. … Be ki to pou fer ler mo dir twa seki mo ena pou dir twa?
DAMMARRO
Ki to ena pou dir mwa ki mo pa deza kone?
KASPALTO
Trap bien to ros. Tansion to tonbe. … Pare? Rayto! Go, go, go! (Silans. …)
DAMMARRO
Ki arive? To fizib finn sote?
KASPALTO
Pare?
DAMMARRO
Pare, rayto, go, go, go …
KASPALTO
Radika pe vinn res ar nou.
DAMMARRO
Pare, rayto, go, go, go.
KASPALTO
Radika pe vinn RES ar nou.
DAMMARRO
Pare, ray … Ki to pe dir? To latet pa bon?
KASPALTO
To latet pa bon.
DAMMARRO
Isi se teritwar zom. Taler to pou gagn revolision lor to latet. Tou bann klosar pou fer lagrev. Latet pa bon matlo.
KASPALTO
Pa tomem ki kontan dir ki zom ek fam bizen egal?
DAMMARRO
Dan lakaz. … Pa anba pon, amba pie. Dan danbwa.
KASPALTO
Dan danbwa ki ena dibwa! … Mo kone to bien kontan Radika. Kifer to pa’le li vinn res ar nou?
DAMMARRO
Pa pou ena ase mas pou de.
KASPALTO
(Silans.)
DAMMARRO
Gete Kaspalto, nou’nn swazir liberte; nou’nn ranz nou nik kot bon dimoun pa frekante. Aster to’le fer nou nik vinn kouma yer. Efase, refer?
KASPALTO
Korek sa!
DAMMARRO
Aret fer lagel.
KASPALTO
Korek sa! … Fer so foutou!
DAMMARRO
Enn fey pa bouze. Petal flanbwayan kol lor pie.
KASPALTO
Priye Bondie labriz pa soufle … sankwa dife lor nou. Alala!
Enn ti labriz koumans soufle. Detrwa petal rouz grene. Labriz vinn pli for. Petal rouz vinn gri, vinn nwar. Kaspalto ek Dammarro atas mouswar lor nene ek labous. Enn pake dimoun ( fam, zom, zanfan) galoupe travers lasenn. Zot tou finn swa atas mouswar lor nene, swa met mask.
DAMMARRO
Nou bizen tir. Sinon lasann tabisman pou touf nou.
KASPALTO
Be Radika? Ki nou fer?
DAMMARRO
Pa kapav abandonn dimoun dan garrbarr.
Labriz finn vinn ankor pli for e enn niaz nwar epe finn anvlop tabisman. Blakaout.

