RAMDEO EK ZILIET (ROMEO AND JULIET) par W.Shakespeare ek Dev Virahsawmy

©DEV VIRAHSAWMY AND ICJM

Tex sours: Romeo and Juliet, Cambridge School Shakespeare, edited by Rex Gibson.

BANN PERSONAZ

FAMI KAPILET
Ziliet
Misie Kapilet, papa Ziliet
Madam Kapilet, mama Ziliet
Tchoula alias Disan So, kouzen Ziliet
Mango, Nounou Ziliet
Rambo, travayer kot bann Kapilet
Django, travayer kot bann Kapilet
Nenport, travayer kot bann Kapilet

FAMI MOUTALOU
Ramdeo
Misie Moutalou, papa Ramdeo
Madam Moutalou, mama Ramdeo
Amarr, neve Misie Moutolou, kamwad Ramdeo
Rannjit, travayer kot bann Moutalou
Koumar, travayer kot bann Moutalou

MINISPALITE
Lord-Mer Varouna Siti
Adzwen-Mer, kamwad Ramdeo
Paris, konseye minisipal, amoure ar Ziliet
Lezot konseye

ASHRAM
Sheik Soufi

DAN VAROUNA SITI
Mizisien, zom, fam, lapolis, marsan anbilan

Zistwar la pase dan Varouna Siti

PROLOG
O Saraswatee, ekler mo lespri;
Ed mwa pou anpes de zoli zanfan,
Ki finn dekouver gran lamour senser,
Gagn difikilte ki menas lavi.
Ena ki pe dir sa kabri dan Lenn,
Sa kabri Lafrik me zot pa kone
Tou kabri kabri – nou tou sort Lafrik.
Les difikilte fer nou vinn malen
Me pa les li vinn lasours trazedi.
O Saraswatee ed mo plim ek lank
Fer trazedi vinn trazi-komedi.
OM!

AK 1 SENN 1

DAN VAROUNA SITI – DIVAN MINISPALITE; RAMBO EK DJANGO RANTRE; ZOT ARME

RAMBO
Aret fer to senn, Django! To pou vini, to pa pou vini?
DJANGO
(andeor lasenn) Atann babou!
RAMBO
Ki babou? To koz kouma sa bannla.
DJANGO
(andeor lasenn) Ki bannla?
RAMBO
Bann kabri dan lenn.
DJANGO
(li rant lor lasenn) Lord-Mer pa’nn dir ki tou kabri kabri. Tou kabri sort Larik. Kan to pou konpran sa, Rambo?
RAMBO
Li dir sa pou gagn vot. Kifer to mars dousman koumsa?
DJANGO
Soulie la pe pens mo kor.
RAMBO
Ki soulie to mete? Met savat leponz kouma mwa.
DJANGO
Savat leponz? Kouma kabri…
RAMBO
Tou kabri kabri. Eh Django, kifer to’nn sanz bataz?
DJANGO
Dan Varouna, bann trannsenk, zanfan Boliwoud, zot mansipe. Zot dir Rajou enn nom baya; Django se plis meyeur. Nouvo bataz plis sivilize.
RAMBO
To laservel finn desann dan ti bavant? Depi enntan to nek koz trannsenk.
DJANGO
Ki to’le mo koze? Trannde? Trannkat? Vennde? Non, mo prefer trannsenk, kenz ek karant!
RAMBO
To fer koumadir to enn gran tirer.
DJANGO
Kwar seki to’le.
RAMBO
To’nn tann Sheik Soufi so kozri dan radio?
DJANGO
Non. Ki li’nn dir?
RAMBO
Parey kouma Lord-Mer. Tou kabri kabri. … Eh get laba ki pe vini. Bann Moutalou. Nou’al met ar zot. Bann kapon sa.
DJANGO
Selman bizen fer atansion. Lalwa bien strik. Seki rod sikann, al trik lanti.
RAMBO
Kouma to bet! Ena so manier pou fer li. Rod sikann me met tor lor lotla.
DJANGO
Nou seye.

RANNJIT EK KOUMAR RANTRE

RANNJIT
Ar mwa ki to ti fer sa zes obsenn la?
DJANGO
Ki zes obsenn?
KOUMAR
Eh Django, pa zwe Sinwa nef ar mwa. To pa ti fek met ledwa dan trou?
RAMBO
To tro bay twa?
RANNJIT
Rambo kalson tranpe pe zwe rol zom? Ayo mama!
RAMBO
Tous mwa si to enn vre zom!
RANNJIT
Tous mwa twa!
KOUMAR
(foutan) Get kouma mo pe tranble. Mama, bonom loulou pe manz mwa. Sov mwa mo mami dou. … Eta gopia, to’le enn kalot?
RAMBO
Tap premie kalot twa.
KOUMAR
(foutan) Tap premie kalot twa. Ala to kalot! (li kalot Rambo)
RAMBO
Zot tou temwen, li finn koumans violans.
RANNJIT
Aret plore kabri Lafrik. (li sante) “Fais dodo Kola mon ‘ti frere; fais dodo t’auras du lolo.”
DJANGO
Tro tro bay twa, move fatra! Pran sa pou twa.

ZOT KOUMANS LAGER; AMARR RANTRE; LI SEY SEPAR ZOT

AMARR
Ramas zot zouti. Aret fane!

TCHOULA RANTRE

TCHOULA
Amarr gran fanor! Fer dominer ar senp travayer. Vinn lager ar vre zom!

ZOT LAGER. BANN DIMOUN KAPILET EK MOUTALOU RANT DAN BAGAR ZENERALIZE. LAPOLIS VINI.

SERZAN
Aret tou seki reziste. Met menot, fou zot dan kaso. Sanepeplisekontinie!

MISIE EK MADAM KAPILET RANTRE. MISIE KAPILET PE TRENN SO LIPIE; MADAM KAPILET PE SARYE ENN BEKI.

MISIE KAPILET
Donn mwa mo fizi. Donn mwa mo fizi!
MADAM KAPILET
Ki fizi to dir? Hen, trap to beki!
Ki pe ariv sa bann zom la zordi?
Pou enn wi, enn non, tir zouti deor

MISIE EK MADAM MOUTALOU RANTRE

MISIE MOUTALOU
Kot sa verminn Kapilet la ete?
Larg mwa, mo dir twa. Mo kas so lagel.
MADAM MOUTALOU
Marse pa fouti! Lager to rode?

LORD-MER, KONSEYE EK SOLDA RANTRE

LORD-MER
Depi tro lontan lape pe trouble
Parski de fami gran repitasion
Gramaten-tanto pou enn bagatel
Lev bel makanbo. Varouna Siti,
Nasion larkansiel, finn vinn sandbatay
Bann tribi rebel. Ena ki pe kwar
Zot ena pouvwar pran lalwa leta
Dan zot prop lame. Arete vouzot!
Si zot ena enn konplent, doleans
Servi prosedir ki lalwa done
Pou trouv solision. Varouna Siti
Pa enn barbari. Misie Kapilet
Vinn zwenn mwa onz er dan biro lemer;
Misie Moutalou, mo pou atann ou
Dan mem plas, midi. Si zot kontinie
Pa respe lalwa, mo pou oblize
Met leta-dirzans. Lerla pa plengne
Kan leta servi lafors represif
Pou tengn zot laflam. Zot finn bien konpran?
Zordi zour normal. Al fer zot travay.
Larout bizen lib pou sirkilasion.

ZOT TOU SORTI EXEPTE MISIE MOUTALOU, MADAM MOUTALOU EK AMARR

MISIE MOUTALOU
Dir mwa mo neve, ki sa bourik la
Ki finn realim tansion ek konfli.
AMARR
Ler mo ariv kot minispalite
De ti group ti fini koumans lager.
Mo sey separ zot. Ti posib lerla.
Ler Tchoula vini, zafer vinn pa bon.
De ti group vit vinn larme fanatik.
Enn sans nou lord-mer ti ariv atan.
Sinon bel karnaz.
MADAM MOUTALOU
Kot mo Ramdeo?
Mo bien kontan li pa ti dan bagar.
AMARR
Tantinn, boner avan soley leve,
Mo ti al dan bwa dan kote Trangbar
Parski mo lespri ti rod solitid.
Ala anba enn gran pie tekoma
Mo trouv Ramdeo, enn zako sagren,
Pe sant enn sante desepsion lamour.
Kouma li trouv mwa, li tir lor vites.
Mo pa ti swiv li parski mo lespri
Ti rod solitid. So konportman drol!
MISIE MOUTALOU
Depi detrwa zour, toulegramaten,
Lizie rouz ar larm, li kit so lili,
Al plor so maler, sipa ki kote.
Dan gran lazourne, ferm laport, lafnet,
Li pas so letan dan nwar so lasam.
Mo kwar li pa bien, pe fer depresion.
AMARR
Tonton, ou kone ki pe ariv li?
MISIE MOUTALOU
Pa kapav kone. Li pa’le koze.
Get li pe vini ar zepol kourbe
Vadire limem pe sarye lemonn.

RAMDEO RANTRE

AMARR
Tonton, tantinn, meyer zot al lakaz.
Les mo koz ar li. Li fer mwa konfians.
Li pou dir mwa tou.

MISIE EK MADAM MOUTALOU SORTI

Bonzour Ramdeo!
RAMDEO
Ankor gramaten? Mo ti kwar aswar.
Letan trenn lipie kan sagren lor baz.
Pa mo paran sa ti pe koz ar twa?
AMARR
Wi, zotmem. Ki tristes pe minn to nam?
RAMDEO
Kan peyna seki fer letan sprint.
AMARR
Ramdeo amoure?
RAMDEO
Nat dan koutvan.
AMARR
Li pa kontan twa?
RAMDEO
Non, li pa kone
Ki mo kontan li.
AMARR
Nek bizen dir li.
RAMDEO
Kouma pou dir li? Enn anz dan lesiel.
Eh, mo pe gagn fen. Ki tou sa dezord?
Ankor enn bagar? Pa dir mwa nanye.
Mo kwar mo konn tou. Armoni fos not!
Laenn amoure! Bagar pasifik!
Ayo! Kan nanye ditou finn vinn tou!
Fardo ki leze; gonaz ki serye;
Desen presizion dan brouyar glase;
Plim diplon, lafime kler, dife fre,
Ki paret ete seki pa ete.
Sa lamour extra, kouma pou dir li?
To pa boufonn mwa?
AMARR
Mo tro sagren twa.
RAMDEO
Kifer mo dalon?
AMARR
Kifer non, dalon?
RAMDEO
Lamour sarye fardo so prop kontrer.
Mo leker lour ar tristes amoure
E ler to met to lapenn lor pou mwa
Sagren deborde. Pa bliye lamour
Li lour ar soupir. Tir so enpirte
Lamour vinn sourir; azout enpirte
Larm inond partou. Ki lamour ete?
Enn foli diskre, pwazon adore,
Douser anrezerv. Salam mo kouzen!
AMARR
Atann Ramdeo! Mo pe vinn ar twa.
Dir mwa kisannla finn souk to leker.
RAMDEO
Enn fam.
AMARR
Sa mo kone.
RAMDEO
Ki pa’le mwa.
Ki refiz mo poem. Rezet mo bag.
Li zoli. Kiserti. Li pou mor vierz.
AMARR
Ramdeo amoure ar enn leser?
RAMDEO
Li zoli me li ramas so bote
Dan enn frizider. Akoz sa olie
Lamour donn lavi, lamour pe touy mwa,
Plonz mwa dan tristes ek dan dezespwar.
AMARR
Ekout mwa, ti frer. Fasil bliye li.
Drag enn lot trannsenk! To pou dekouver
Miltip splander lamour erotik.
RAMDEO
Tou seki mo zwenn pou fer mwa rapel
So bote inik ki enkonparab.
Enn mask pa kapav fer dimoun bliye
Bote natirel. Kan nou vinn aveg
E nou viv dan nwar, nou pa pou bliye
Bote lalimier lizie ti montre.
To leson fos net. Profeser finn fel.
AMARR
To bat to lezel; mo bat mo lezel!
ZOT SORTI

Continue reading “RAMDEO EK ZILIET (ROMEO AND JULIET) par W.Shakespeare ek Dev Virahsawmy”

OTELO, ENN AFRO DAN VENIZ – WILLIAM SHAKESPEARE

TEX SOURS: CAMBRIDGE SCHOOL SHAKESPEARE
EDITE PAR JANE COLES
CAMBRIDGE UNIVERSITY PRESS

©DEV VIRAHSAWMY AND ICJM

LALIS PERSONAZ

OTELO, Enn nwar ki zeneral dan larme Dik Veniz
DESDEMONA, Fam Otelo, tifi Brabanntio
YAGO, Port-drapo pou Otelo
EMILIA, Fam Yago, konpagnon Desdemona
KASIO, Lietnan Otelo
BIANGKA, Fam ki amoure ar Kasio

DIK VENIZ
BRABANNTIO, Senater dan Veniz, papa Desdemona
RODERIGO, Enn misie dan Veniz ki amoure ar Desdemona
GRASIANO, Frer Brabanntio
LODOVIKO, Enn ti fami ar Brabanntio

MONNTANO, Gouverner Sip

BANN SENATER VENIZ
BANN MISIE DAN SIP

KLOUNN, Serviter Otelo

MESAZE, PORTPAROL
MIZISIEN, SOLDA, SERVITER
MAREN

Zistwar la pase dan Veniz ek dan Sip

AK 1 SENN 1

DAN VENIZ; LOR SIME, ASWAR
RODERIGO EK YAGO RANTRE

RODERIGO
Foutou! To gard pou twa, pa korek sa!
Twa Yago ki finn servi mo kofor
Koumadir to dibien, to ti konn sa?
YAGO
Ayo mama! Aprann ekoute do ta!
Si sa ti ekziste mem dan mo rev
Modi mwa!
RODERIGO
To pa ti dir mwa ki to air li?
YAGO
Pis lor mwa si sa pa vre! Trwa diniter
Ti al get li pou pled dan mo faver:
Fer mwa vinn so lietnan. Zot ti salie li;
Pa kwar pe rod bout; mo konn mo valer.
Me Misie vantar, Misie arogan
Envant mil exkiz farsi ar palab lager…
Konklizion?
Refiz ekout pledwaye. “Mais mon cher,” li dir
“J’ai choisi mon officier.”
Kisannla?
Bez sa! Enn exper matematik.
Maykel Kasio, enn zans Florans;
Enn vilen toutouk selibater
Ki pa konn nanye dan lager,
Pli kapon ki kapon, vieyfi manti;
Zis aprann dan liv, bel-bel teori,
Koumadir profeser liniversite.
Zes touy konesans, samem so experyans.
Me li ki finn gagn promosion.
E mwa ki finn kas pake divan li;
Li finn bien trouve dan Rod ek dan Sip
E dan lezot plas ‘si – Kretien, Payen;
Mwa mo bizen aksepte lapomad
So dibiter kouma so kreansie
Letan ki Misie-Balans-De-Kolonn
Pe gagn promosion, pe vinn so lietnan.
Mwa mo res zis pion Mazeste Afro!
RODERIGO
Salte la! Si mo gagn li mo pandi li!
YAGO
Pez nene, bwar dilwil! Aster promosion
Kourtiz sertifika, paser bagou.
Fini tradision kot nimero de
Pran plas siperyer. Dir mwa asterla
Si li ti normal ki dan mo leker
Ena plas pou Afro?
RODERIGO
Be demisione!
YAGO
Atann pecho, atann!
Mo bouz fix pou mo dres mo prop papie.
Pa nou tou ki bos; pa tou bos merit
Lwayote, obeisans. Get partou!
To pou trouv souser fer so bon vale,
Zenou kabose, ledo kourbe net,
“Ou pete santi bon mo gran bourzwa.”
Pou enn bouse manze, kouma bourik,
Li fouy so prop tom, anter so kadav.
Fwet li, bezsominn la! Ena lezot
Ki konn zwe zot fim; bataz exelan
Me ki konn tir plan zot prop lentere;
Ler pos bien garni, zot dir mwa ki mwa.
Sapo! Sa zom! Roderigo, sa zom.
Sa mwa sa. Pa lot! Ekout mwa matlo.
Si mo ti Afro, pa ti pou Yago.
Ler mo mars ar li mo mars ar momem.
Bondie bien kone ki se pa devwar
Ousa lwayote ki fer mwa roule.
Moter mo desten se mo prop dibien;
Kan mo fer sanblan, mo plen mo ferblan
Me tanki li posib, dimiel dan sourir
Pou may bann toutouk. Bondie beni mwa!
Mo pa ete seki paret mo ete.
RODERIGO
Ki sa nene plat la ena koumsa
Pou reysi so senn?
YAGO
Kriye so papa;
Lev li; may li; anpwazonn so lespri;
Fann palab lor li; fer tifi onte;
Mem si li pe viv dan salon biennet
Fer bebet malang detrir so lape.
Mem si li pe naz dan dilo lazwa
Vers dout dan so ben, fer so dilo kler
Vinn enpe opak.
RODERIGO
Ala lakaz so papa! Mo kriye?
YAGO
Kriye, sem laterer; fer lasasen!
Koumadir dife finn pran dan lavil;
Lamor menase.
RODERIGO
He laba Brabanntio! Sir Brabanntio!
YAGO
He laba Brabanntio! Voler! Taker!
Okip to lakaz! To tifi! To pitay!
Chorr, chorr partou!

BRABANNTIO PARET KOT LAFNET

BRABANNTIO
He laba, kifer tou sa tapaz la?
Ki pe arive?
RODERIGO
Misie Brabanntio, ou fami kot ou?
YAGO
Finn met lakle dan laport?
BRABANNTIO
Kifer zot pe dimande?
YAGO
Bez patron, voler, violer! Sanz ou lenz;
Leker dan pens; lamwatie nam finn chal;
Baprrebap! Bouk nwar pe mont kadadak
Lor to kabri blan. Leve, sonn laklos,
Kas somey ronfle sitwayen dan douk
Sinon jab pou fer twa vinn granpapa.
Leve, fou enn bez!
BRABANNTIO
Ki’arive? Zot pagla?
RODERIGO
Gran dimoun eski ou konn mo lavwa?
BRABANNTIO
Non! Twa ki twa?
RODERIGO
Mo’apel Roderigo.
BRABANNTIO
Ayaya Bondie!
Mo’nn deza dir twa aret fer letour;
Direk, san detour, mo finn bien dir twa
Bliye mo tifi. Aster kouma’nn fou
Larak dan latet, kouma deleryom
To ena toupe vinn fer bakanal,
Deranz mo lape.
RODERIGO
Pardon grandimoun…
BRABANNTIO
Pa bliye, chokrra,
Mwa mo’ena pouvwar pou fer twa regret
To vilen manier.
RODERIGO
Pa sape Misie!
BRABANNTIO
Ki to rabase? Sipa ki koken!
Nou sivilize, nou pa bann jangli.
RODERIGO
O gran Brabanntio, senater Veniz,
Mo lentansion prop, mo lespri onet.
YAGO
Foutou! Dimoun kouma ou refiz priye Bondie parski Satan dir bizen. Parski nou vinn dir ou kiksoz e ou kwar nou bann nenport, ou prefer ki ou tifi karte ar etalon barbar; ou prefer ki ou neve kriye kouma seval fou; ou prefer ki bourik vinn ou kouzen, ki mile vinn ou fami.
BRABANNTIO
Ki kalite verminn ou ete?
YAGO
Mwa gran Misie, mo pe vinn dir ou ki ou tifi ek Misie Afro kole kouma zwit, fer lougarou doub ledo.
BRABANNTIO
Vilen sovaz!
YAGO
Onorab senater!
BRABANNTIO
To pou peye pou sa Roderigo.
RODERIGO
Kouma ou’le Misie me silvouple,
Si ou dakor kouma li pe paret,
Ki ar ou konsantman ki ou tifi
Omilie lanwit pe travers kanal
Pou mont lor lili pitasie Afro,
Be pardonn mwa parski mo’nn fer erer.
Me si ou pa okouran, be lerla
Mo pa dan erer. Pa kwar grandimoun
Mo fer malelve, rod sikann ar ou.
Si ou pa’nn dir wi, ou tifi, Misie,
Pe fer makanbo, vann so dinite,
Rod zwisans bisagn ar enn etranze.
Si ou pa’le kwar mwa, chek so lasam.
Si li pe dormi, dimann lapolis
Met mwa dan kaso.
BRABANNTIO
Alim lalimier!
Donn enn labouzi! Tou dimoun leve!
Mo ti toultan per sa pou arive.
Ayo Bondie, kifer ou pini mwa!
Lalimier foutou! Lalimier!

LI SORTI

YAGO
Sori mo matlo! Mo bizen ale.
Mo pa kapav vinn temwen sa kees la
Parski mo bizen fer tou dimoun kwar
Mo lwayal ar sa bezsominn Afro
Parski gouvernman fer li foul konfians
E finn dimann li diriz larme Sip.
Peyna lot dimoun pou fer louvraz la
E mwa mo bizen fer gouvernman kwar
Mo lwayal, fidel ar mo zeneral.
Afro pitasie li dan Kamasout
– Sanbdotel? Plito garsonier, mo kwar –
Gid sa choula la laba. Mwa mo pou
Laba pou defann mo Afro. Salam!

LI SORTI

BRABANNTIO ANPIZAMA RANTRE; LI AKONPAGNE PAR SERVITER KI SARYE FLANBO

BRABANNTIO
Ayo dezoner! Mo tifi finn tir.
Mo lavi aster pou nway dan laont.
Roderigo, dir mwa kot zot ete.
Malere zanfan! Li kol ar koltar
To dir? Maler tom lor latet sor’pa!
Dir mwa kouma to kone limem sa?
Li finn trik sor’pa. Mo peyna parol
Pou dir mo sagren. Ki li ti dir twa?
Lalimier! Plis lalimier! Kit lili!
Eski zot finn marye?
RODERIGO
Wi, sa mo sir.
BRABANNSIO
A Bondie! Li finn sove. Dezoner!
Falepa nou kwar seki nou tifi
Pe rod fer nou kwar. Eski pa posib
Ki li finn servi mazik sorselri
Pou brouy so lespri, detrir inosans
Mo pov-pov tifi? Eh Roderigo,
To pa finn tann bann dimoun koz lor la?
RODERIGO
Wi, sef! Pake fwa.
BRABANNTIO
Al apel mo frer. O Roderigo,
Kifer pa ti twa? Anou fer de group.
Enn pas par isi, lot pas par laba.
Eski to kone kot nou kapav may
Tifi dezoner dan lebra Afro?
RODERIGO
Mo kwar mo kone kot nou pou may zot.
Prepar ou bann zom e swiv mo konsey.
BRABANNTIO
Dir ki bizen fer! Lakaz par lakaz
Mo lev enn larme. Amenn tou bann zarm!
Lev bann ofisie dan servisdenwi.
Bon Roderigo, rekonpans pou twa.
ZOT SORTI

Continue reading “OTELO, ENN AFRO DAN VENIZ – WILLIAM SHAKESPEARE”