TIZISTWAR BAISSAC VOLIM 2 RERAKONTE PAR DEV VIRAHSAWMY

©DEV VIRAHSAWMU AND ICJM

17. SET KOUZEN EK SET KOUZINN

Ti ena enn fwa enn loulou ki ti kontan manz ti zanfan. Dan sa pei la ti ena set garson ki ti ena set kouzinn ek sakenn ti kontan enn.
Enn zour sa loulou la ti trouv tifi ki ti kontan pli tipti garson, pe rod lagren bred gandol lor enn miray lantouraz dan lari. Li ti borde pou koz ar li.
‒ “Mo zanfan, ki ou pe fer tousel dan lari? Ou pa per lisien, ou pa per loulou?”
‒ “Non misie; mo pe kas lagren gandol pou mo bann gran ser. Zot dir mwa zot bizen sa pou zot fer lank rouz pou ekrir anrouz dan kaye.”
‒ “Dan mo lakour ena plen gandol, plen raket, plen mirt, tou seki bizen pou fer bon lank rouz! Vinn serse ar to ser; zot pou kapav pran otan ki zot kontan.”
Ler li ti retourn lakaz, tifi la ti rakont tou ar so bann ser. Bann zanfan la pa ti gagn per parski zot pa ti konn danze. Lelandime, zot tou ti ole al lakaz loulou. Pli tipti garson, ki ti apel Tipouse, pa ti dakor.
‒ “Eh zot! Pangar sa dimoun la enn loulou! Bizen fer atansion!”
‒ “To enn kapon, enn zako!”
Zot ti pous li, zot ti ale. Lelandime gramaten, Tipouse ti retourn lakaz so kouzinn. Lakaz ti vid. Li ti kriye, personn pa ti reponn. Li ti rode pangar zot ti pe zwe kouk ar li. Li pa ti trouv personn. Li ti koumans plore.
‒ “Mo ti kone sa enn lakaz loulou sa! Loulou la pou manz zot si mo pa trouv enn manier anpes li!”
Li ti galoupe, al so lakaz. Li ti rakont tou so bann frer. Zot ti kouma mous dimiel dan lafime.
‒ “Ki pou fer, Tipouse? Ki pou fer?”
Tipouse ti asiz anba; li ti fer so lespri travay. Enn kou li ti leve, li ti kriye.
‒ “Pa bizen per; nou al lakaz sa loulou la, nou touy li, nou liber nou set kouzinn!”
Letansa, sa set tifi la ti finn ariv lakaz loulou. Ti enn gran lakaz ar enn gran zarden kot ti ena toutsort kalite zarb, toutsort kalite fler! Zot ti promne, zot ti kas tou seki zot ti kontan. Ler zot sak ti plen, zot ti desid pou retourn lakaz. Laport lantouraz ti ferme! Zot ti tap laport, kriye me personn pa ti vini. Zot ti koumans gagn per, zot ti koumans plore. Enn kou tou bann lalimier ti alime. Enn bann loulou ti sorti, ti chombo zot, ti amenn zot dan lakaz, ti ferm zot dan godon.
Letansa Tipouse ti galoupe, al laboutik; li ti aste pwason sale ek diri; li ti fer enn pake, li ti retourn lakaz pou dres so plan.
‒ “Anou ale, vouzot! Pa ena letan pou perdi.”
Lor sime zot ti zwenn enn saret rise par enn ti bourik.
‒ “Si nou gagn sa saret la nou pa pou fatige.”
Saret la ti pou enn fay marsan disab. Zot ti tom lor li, ti pous li, ti zet tou disab. Lerla zot ti mont dan saret. Bourik ti marse, marse, marse. Ala zot tou ti koumans gagn fen me nek Tipouse tousel ki ti ena diri ek pwason sale. Li ti konn servi so lafors.
‒ “Mo kapav donn zot tou manze, me mo met enn kondision: mwa ki sef. Tou seki mo dir zot fer, zot oblize fer. Dakor, pa dakor?”
Zot tou ti dakor. Tipouse ti donn zot manze. Pli tar zot ti zwenn enn pie koko dan bor sime. Tipouse ti aret bourik e ti donn lord.
‒ “Mo bizen sa pie koko la; koup li, met dan saret.”
Zot ti koumans grogne.
‒ “Kifer tou travay dir pou nou?
‒ “Mo ti donn zot manze. Aster zot bizen travay! Mo dir zot koupe, met lor saret!”
Zot tou labek ti ferme. Zot ti bizen desann, koup pie koko, sarz lor saret ar so koko. Pli tar zot ti zwenn enn kwizinie ki ti pe kwi zanbon dan enn gran marmit divan laport so lakwizinn. Tipouse aret bourik e ti donn lord.
‒ “Mo bizen sa mama marmit la; al pran li, met dan saret.”
Zot ti koumans proteste. Tipouse pa ti donn zot letan.
‒”Si zot ole manze, al sers marmit la!”
Zot ti oblize desann, aranz zafer ar kwizinie, pran marmit, met li dan saret. Pli tar zot ti zwenn enn vie saser ar enn fizi dan so lame, ek enn laponp lor so ledo. Tipouse ti aret bourik e ti dir zot al sers fizi ek laponp.
‒ “Samem dernie kiksoz mo bizen: sa fizi la ek sa laponp la. Al pran; met dan saret.”
Sannkoutla zot pa ti ole mem parski zot ti per ki vie bolom la eklat zot kout fizi. Tipouse ankoler; li ti tir so kouto.
‒ “Si zot pa pou fer travay be mo pou oblize ouver zot vant pou repran manze ki mo ti donn zot. Amenn vant: mo tir mo diri ek mo pwason sale!”
Zot tou ti nek sot depi saret; zot ti galoupe al get sa vie bolom la. Pa kone ki zot ti rakont li. Finalman zot ti pran fizi ek laponp, zot ti met dan saret. Apre enn long lamars zot ti ariv kot lakaz loulou. Bourik ti kontan akoz saret la ti vinn bien lour ar tou seki ti finn sarze ladan. Laport lantouraz ti ferme. Tipouse ti pas ant baro, ti ouver laport angran, ti fer rant so saret. Lakaz ti ouver. Tipouse tousel ti rantre, li ti kit so frer deor dan saret. Tou loulou ti dan salon: zot ti pe danse, ti pe sante. Tipouse ti ekout zot sante.
‒ “Dime kan zot finn vinn gra, nou pou manz zot! Dime kan zot finn vinn gra, nou pou manz zot!”
Li ti les loulou fer jalsa, li ti al rod partou dan lakaz. Kouma li ti ariv kot godon, li tann dimoun pe plore ladan. Lakle ti dan laport; li ti ouver li. Ladan mem! So set kouzinn ti sot lor li, anbras li, ser so likou. Tipouse ti pous-pous zot.
‒ “Res trarikil, vouzot! Pa ler pou anbrase la. Zot bizen pare pou sove; taler mo pou donn signal.”
Li ti retourn dan lakour, li ti dir so bann frer swiv li; li ti amenn zot dousman-dousman dan godon kot bann kouzinn ti ete.
‒ “Pa fer tapaz, ekout bien. Taler mo pou tir enn kout fizi. Kouma zot tann kout fizi la, zot tou ansam koumans kriye, plore, tap laport, pil anba, kraz partou. Fer seki mo dir si zot’le mo sov zot lavi.”
Tipouse ti retourn dan lakour; li ti pran labrid bourik, li ti fer li mont anba lavarang ar saret, li ti fons dan vestibil, li ti bar laport salon. Sef loulou ti trouv li e li ti dir ar so bann kamarad ki meni pe ogmante.
‒ “Ala ankor enn lot pou nou manze!”
Me Tipouse pa ti gagn per. Li ti tini fizi dan so lame e li ti menas zot.
‒ “Pa sey bouze! Mo bann solda partou. Me mo ole regle zafer ar twa, sef loulou; to bann kamarad mem ki va ziz nou, zot mem ki pou deside ki pli fame, sipa twa, sipa mwa.”
Sef loulou ansam ar tou lezot loulou ti dakor.
‒ “Wi! Wi! Anou gete!”
Tipouse dimann sef loulou koumans konkour.
“Mo les twamem koumanse.”
Loulou ti koumanse.
‒”Anou gete kisannla ena pli gro vant. Ala pou mwa.”
Li ti montre so vant. Pa ti enn vant sa; enn barik! Tipouse nek ranvers saret; li dibout dan saret, so latet tousel ti depase.
‒ “Get seki pou mwa!”
Tou bann loulou ti deside.
‒ “Vant Tipouse pli gro! Vant Tipouse pli gro!”
Sef loulou ti ankoler.
‒ “Ah ben! Anou gete kisannla ena pli gro latet.”
Loulou ti tir so sapo, li ti montre so latet. Enn ziromon! Tipouse ti pran marmit zanbon, li ti met li lor so latet. Bann loulou ti dir ki pou Tipouse pli gro. Loulou ti pe koumans ganase.
“Anou gete kisannla ena pli gro tete.”
Li ti ouver enn so simiz. Tete loulou ti kouma de gargoulet! Tipouse ti pran de koko, li ti met anba so simiz lor so lestoma.
‒ “Tete Tipouse pli gro! Tete Tipouse pli gro!”
Loulou ti pe araze.
‒ “Be anou gete ki kapav kriye pli for.”
Sef loulou ti larg so lavwa kouma loraz. Vit lakaz ti tranble. Tipouse pa ti get divan deryer. Li ti fwet so bourik. Bourik ti frons nene, ti montre so ledan e ti larg enn “hihan! hihan! hihan!” pli for ki volkan.
‒ “Bien sir, bien sir, Tipouse kriy pli for!”
Me loulou pa ti riye, li. Li ti deboutonn so labraget.
‒ “Sannkoutla nou pou gete kisannla kapav larg pli boukou dilo.”
Loulou ti ranpli tou vaz, tou gamel, tou kivet, tou seo.
Ki Tipouse ti fer? Li ti aranz so laponp, li ti ponpe, ponpe, ponpe – e – e – e. Lakaz ti koumans plen ar dilo. Bann loulou mem ti oblize aret li pou ki zot pa nwaye!
Tipouse ti fann ar sef loulou. Ti res zis ankor de tes.
‒ “Mo parye ki mo lake pli long ki seki pou twa.”
Loulou ti tir so lake: lake la ti long e gro kouma enn brankar saret! Me Tipouse pa ti kil parad. Li ti amar pie koko la ar li par deryer. Li dir bann loulou deside. Normal pie koko ti pli long.
‒ “Dernie tes!”
Sef loulou ti pe pet dan kalson. Enn kou li ti gagn enn lide.
‒ “Anou gete kisannla pet pli for!”
Loulou ti frot so vant e ti larg enn pete pli for ki loraz e so loder ti fer bourik gagn onte. Tipouse ti trap so fizi, li ti viz loulou, li ti pez gaset. Sef loulou ti mor sek.
Kouma zot ti tann kout fizi, bann frer Tipouse ek zot bann kouzinn ti koumans enn tapaz enfernal. Ler bann loulou ti tann sa tapaz extraordiner la, zot ti kwar larme ti pe atake. Zot ti sot par lafnet, kas pikan, disparet.
Tipouse finn vinn sef dan lakaz loulou ar tou seki ti ladan (meb, lasiet, kouver, piano dan salon, bon divin dan lakav, bon lenz dan larmwar, tou seki bizen). Li ti pran lasam sef loulou pou li. Lli donn so bann frer sakenn enn lasam ar so kabine.
Zot tou ti marye mem zour. Ti ena enn gran fet. Tou dimoun ti envite: vie bolom ki ti pret Tipouse so fizi ek laponp, kwizinie ki ti donn marmit zanbon, ziska sa fay misie marsan disab ki ti les zot pran so saret ek so bourik.
Mwa osi mo ti ole rant dan lakwizinn pou gagn enpe manze. Zot ti flank mwa enn koutpie, zot ti fer mwa tom isi pou rakont zot sa zistwar la.

Continue reading “TIZISTWAR BAISSAC VOLIM 2 RERAKONTE PAR DEV VIRAHSAWMY”

TIZISTWAR BAISSAC VOLIM 1 – RERAKONTE PAR DEV VIRAHSAWMY

©DEV VIRAHSAWMY AND ICJM

1. ZISTWAR YEV EK TORTI DAN BOR BASEN LERWA

Lontan-lontan dan pei Moris, ti ena enn lerwa ki ti ena enn gran basen. Ladan mem li ti bengne toulegramaten akoz dokter ti rekomann sa. Enn zour ler li ti ariv dan bor basen ki li ti trouve? Dilo ti sal net. Peyna sime bengn ladan. Lerwa ti apel gardien, zour li. Lelandime ti mem zafer. Dilo ti touzour sal. Trwaziem zour ‘si ti parey. Lerwa ti trap gardien par so likou, ti sakouy-sakouy li.
Li ti bien ankoler.
‒ “Etwa bachara, to’le mo trap lagal dan sa dilo la? Si dime basen pa prop,ala mo dir twa, mo ronfle to tonken.”
Gardien ti pe tranble. Aswar li ti pran fizi, ti al kasiet dan fey sonz dan bor basen. Lannwit ti extra nwar. Lalinn ti al kasiet. Ler lasirenn ti kriye pou dir dimoun al dormi, li ti tann enn tapaz pa. Li ti dres so zorey. Tak, tak, tak. Ti enn yev sa! Avan gardien ti gagn letan lev fizi, yev ti vinn drwat lor li.
‒ “Bonzour, bonzour, Misie Gardien! Ala mo kontan trouv ou! Depi lontan samem mo ti pe rod ou akoz mo ena bon-bon kiksoz pou donn ou. Gout sa dimiel ki mo fami Trwa Zilo finn avoy mwa! Ou va dir mwa sipa ou finn deza trouv dimiel koumsa.”
Gardien ti pran kalbas, ti aval enn gorze.
‒ “Etae! Ala tamam la!”
Gardien la ti tas ar kalbas ziska ki li ti vinn vid. Yev ti met jamalgota dan dimiel la. Gardien ti nek gagn letan alonz so lekor dan bor basen; somey ti pens li. Li ti koumans ronfle. Yev ti kas enn gran riye, tir so lenz, pik dan basen.
Yev la ti malen; ler li ti ase, li ti sorti dan basen, li ti kas enn long baton, li ti brouy labou, li ti fer enn dilo sokola dan basen la, lerla li ti ale.
Gramaten ler Lerwa ti vini, li ti nek get so dilo. Enn lakoler ti chombo li. Gardien ti ankor pe dormi dan bor basen. Lerwa ti souk baton ki yev ti servi pou brouy dilo; li ti tom lor gardien la. Ti enn bate bef! Gardien ti leve, ti fonn dan bwa. Zame ti retrouv li.
Lerwa ti fer sonn trompet.
‒ “Bizen enn gardien pou vey enn basen. Dis mil roupi par mwa apart lezot benefis. Me si gardien la les dimoun brouy dilo dan basen, pou sot so likou”.
Kan bann zanimo ti tann sa koze la, zot ti gagn per. Personn pa ti aplay.
Trwa zour ti pase. Yev ti kontinie begne, brouy dilo. Lerwa nepli ti kone ki pou fer. So lekor ti ranpli ar lagratel. Depi set zour li pa ti kapav bengne.
Enn zour, ofisie Lerwa ti vinn dir li ki ti ena enn dimoun ki ti dimann pou vinn gardien basen. Lerwa ti dir li fer li rantre. Ler lerwa ti trouv kandida pou pos gardien, li ti pik enn laraz. Torti ki ti kandida.
‒ “Twa pou anpes dimoun sal mo dilo?”
‒ “Wi Mazeste! Mwa ki li!”
‒ “To konn kondision? Kan dilo brouye, to likou sote!”
‒ “No problemo! Mo konn kondision e kouma laviann torti bon pou manze, ou va kapav fer kari ar mwa. Me mo pa kwar ki ou pou gout mwa sannkoutla. Vomie ou dir ou kwizinie plim enn mama poul.”
‒ “Bon, mo komer! Dime gramaten nou va gete. Koumans travay seswar.”
Torti ti ale. Li ti al lakaz so kamarad; li ti fer li frot so lakok partou-partou ar goudron. Ler soley ti kouse, li ti ariv dan bor basen, li ti plot dan ti sime kot yev ti pou pase, li ti aspere.
Tak, tak, tak, yev ti vini. Yev ti trouv enn kiksoz nwar-nwar omilie sime, li ti arete, li ti gete. Latet torti ti kasiet anba lakok; tou ti bouz fix. Tak, tak, tak! Yev ti apros dousma-dousma, narye pa ti bouze. Yev ti fer lespri travay; li ti vir-vire, li ti get-gete; nanye pa ti bouze. Enn bon bout letan li ti res trankil. Torti ti kouma enn gro ros. Leker yev ti aret bat for; li nepli ti pe gagn per.
‒ “Aster mo sir ros mem sa!E vouzot! Lerwa la enn bon dimoun sa! Bien sir, sa se enn ti ban ki li finn donn lord so domestik amenn dan bor basen pou mo kapav asize ler mo bizen tir mo lenz pou al bengne.”
Yev ti riye; li ti asiz lor ros. Koumadir ros la ti bouz-bouz enpe. Yev ti santi sa me li ti koa ar limem.
‒ “Koumsamem travayer travay dan pei Moris! Zot finn bliye kal mo fotey.”
Ler li ti sey desann pou kal so ros, li pa ti fouti. So deryer ti tas lor goudron. Torti ti tir so latet anba lakok.
‒ “Ki to dir konper? Mwa, mo kwar ki sannkoutla to finn zwenn!”
Yev ti gagn sezisman. Me li ti bizen sey tou pou sap so lavi. Li ti fer so fanor.
‒ “E zoli komer! Aret badine! Mo pe koz bien ar twa. Pa fer mwa sap lor kal!”
Torti ti koumans marse pou amenn li lakaz lerwa. Li ti dir yev,
‒“ Koz touzour si sa donn twa soulazman.”
Yev ti lev lavwa.
‒ “To fer latet dir ar mwa? Aster to pou kone! To pou larg mwa, to pa pou larg mwa?”
Bam! Yev ti flank li enn kout lapat deryer. Lapat ti kole! Bam! Lot lapat osi ti tase. Torti pa ti pran li kont. Li ti marse, li ti swiv so sime. Yev ti pe fer so fezer.
‒ “E komer aster mo pou servi mo lapat divan. Garatwa!”
Torti ti kontinie marse, pa ti reponn. Boum! Enn kout lapat gos. Boum! Enn kout lapat drwat. Kat lapat ti kole! Me pov malere la ti bizen sey ankor. Li ti fer vantar ar torti.
‒ “Ekout mwa bien: mo koz enn dernie fwa. Tou mo lafors dan mo latet. Koumadir marto. Kan mo tap enn koutet lor twa, mo kraz twa kouma enn papay mir. Larg mwa, mo dir twa, larg mwa!”
Torti ti kontinie marse, pa ti pran li kont. Yev ti lev so latet, ti ramas tou so lafors, ti tap enn kout sek. Bom! Latet ti kole.
Ala zot ti finn ariv lakaz lerwa. Torti ti pe riye, yev ti pe plore. Kan lerwa ti trouv yev kole lor torti, kamem li ti ankoler, li ti oblize riye. Torti ti profite pou fer enn jok.
‒ “Ala li la, Mazeste! Pa torti ki ou pou manze aswar, me salmi yev.”
Lerwa ti tir so sab, ti sot latet yev, ti avoy li dan lakwizinn. Apre sa li ti apel so domestik.
‒ “Etwa! Mo pe al bengne dan mo basen. Vinn frot mo ledo!”

Continue reading “TIZISTWAR BAISSAC VOLIM 1 – RERAKONTE PAR DEV VIRAHSAWMY”