TI-MARIE Enn rev trazikomik fou, fou, fou …

©DEV VIRAHSAWMY AND ICJM

Bann personaz dan lord ki zot paret.

Maliga
MM
Marie-Ange
Katija
Madam Ponspilat
Ti-Marie
Ograde (lapolis)
Bann polisie
Serzan
Kolonel
Zeneral
Kapitenn
Lietnan
Tifi (Yoni)
Tigarson (Linga)
Polisie 1
Bado
Polisie 2
Siva
Aziz
Madam (Coquille de Carthage)
Biznesmenn
Led-Dekan
Enzenier-sef
Narater (Vie Bonom ek Vie Bonnfam)
Ker
Lavwa Fam
Solda 1,2,3,4,5
Jacob
Esau

PROLOG

Lontan-lontan avan letan
ti’ena enn Gran Mazisien
ki ti soufle balon Big Bang,
sem zetwal dan galaxi.
Enn zour pa kone
ki ti pas dan so latet,
li sey enn ti lexperyans
lor enn bien tipti planet
ki ti apel Jericho.
Mazisien la ti bien kontan
badinaz. Dan zwe-zwe
li ti ranz enn zanimo,
donn li enn siper servo,
pou gete ki li pou fer
kan larg li dan lanatir.
Bien vit li regret so sor.
Pa gagn letan repoze
telman move lerb pous brit.
Souvan li bien oblize
degiz kouma zanimo,
debark lor baz Jericho
pou anpes kafouyaz-derapaz.
Abba! Abba!
Me ala bel sinema!
Zanimo ar so servo
servo-servolan-servo lan
pe tir plan, fer plan, ranz plan
pou pandi Gran Mazisien
lor pie Likonntou ki pous
dan bor sime Kiserti.

Sans ti’ena Ti-Marie!

SENN 1

(Zistwar la koumanse ver lafen lane. Nou dan lasam prensipal dan lakaz M-M Capricorn ki enn madam anviron 40 an. Li travay modis. So lakaz ena plizier fonksion. Se landrwa kot li viv, okip so fami, resevwar so bann vwazen, fer travay sosial ek gagn so lavi. Lasam prensipal la li bien gran. Li konbinn plizier fonksion – latelie, salon kot li resevwar, saldesezour. Se isi ki li koud, resevwar kliyan, rilax pou get televizion etc. Ena detrwa masinn, enn gran latab ki servi pou koup patron ek latwal e pou manze osi, ena enn gran laglas pou eseyaz ek izaz domestik, bife, plakar, sofa, divan, televizion, lekipman stereo etc. Li anplway detrwa tifi-koud – se koumsa ki li apel so bann asistan-koutiryer – ki vinn kot li pou aprann enn metie e anmemtan gagn enn ti kas. Bann tifi la apel li tantinn; so bann vwazinn ek kliyan apel li Madam Jeri. Ler nou zistwar koumanse Maliga ek Marie-Ange, de mamzel anviron 20 an, pe koumans prepar travay pou lazourne. Tanzantan zot koz ar M-M ki dan lakwizinn ki akote so latelie/salon. Li pe prepar ti-dezene pou so tifi, Ti-Marie, enn tifi pre pou gagn 18 an. Malgre ki so tifi finn dir li aret fatig li parski li kapav prepar so ti-dezene e ki bien souvan li zis aval enn gorze dite lor vites, M-M ensiste toulegramaten pou prepar manze pou so ‘ti-baba’. Anmemtan li fer dite pou so bann tifi-koud.)

MALIGA: Tantinn, pa bliye Madam Ponspilat pou vini pou eseyaz e so choli pan’kor pare.

M.M: (andeor) Non, yer swar mo ti mont li. Marie-Ange vinn sers sa dite la. … Katija pan’kor vini.

MALIGA: Fek marye tantinn. Bizen konpran. Enn ti gate gramaten. 4 er bomaten Misie Koutou pens Madam Koutou.

MARIE-ANGE: Alala kok la sante, kok la sante koukouroukou!

M.M: Marie-Ange, olie to fer to kloun, vinn sers sa dite la. Kisannla ole dipen? (Marie-Ange sorti)

MALIGA: Non mersi Tantinn. (Katija rantre). Katija! Get kouma li paret fatige! Lazourne pan’kor koumanse e Madam Katija so batri finn fini plat. (Tann lavwa Marie-Ange ki pe sant: Alala kok la sante, kok la sante koukouroukou!)

KATIJA: Tantinn, dife lor nou. Madam Ponspilat pe vini dan so gran loto nef.

MALIGA: Loto? Be li res akote.

KATIJA: Li bezwin montre nou so voiture. (Marie-Ange rantre ar enn plato dite.)

MARIE-ANGE: La, plas pa pou ena pou met enn virgil. … Mo mari Komiser Prensipal, mo garson anbasader, mo tifi arsitek, mo frer bankie …

MALIGA: Mo ti-zanfan dan lazol … mo ti-tifi dan lazil. (Tann tapaz laport loto deor.) Maten va! So lamone koze. Fer tapaz.

(Madam Ponspilat rantre. Li enn madam anviron 50 an, enpe gro, enpe kler, ki bien farde e ki met enn ta bizou dan likou, dan zorey, dan nene, dan pwagne, dan ledwa pou montre klerman ki li pa enn nwar-touni. Kouma boukou nouvo ris li koz enn langaz barok kot li melanz Kreol ek Franse dan enn farata mal belo. Par ekzanp, parski finn dir li ki ‘u’ Franse vinn ‘i’ an Kreol li panse ki enn dimoun kiltive bizen ranplas tou bann ‘i’ par ‘u’. Souvan li ranplas ‘s’ par ‘ch’ akoz ‘chaise’ finn vinn ‘sez’. Donk dan so ‘chalon’ ena ‘chofa’ dernie model.)

MADAM PONSPILAT: Bonjour Madam Jeru, koman ou sava. (Li fer koumadir bann tifi-koud pa existe. M.M antre.)

M.M: Bonzour Madam Ponspilat. Ou finn ariv avan ler zordi. Ou prese?

MADAM PONSPILAT: Non ma ‘choeur’, mo pa ti kone mo loto nef la roul sitan vit. Kouma li demare li arive. Vadire petar-fizet. Mo lenz finn pare pou eseyaz? Mo kwar li pou larz lor mwa. Mo ‘chanti’ koumadir mo pe retrechi. Mo misie pou bizen reparti. Li pou bizen al Jalsa Douniya, enn planet kot tou dimoun ris, tou dimoun posede, tou dimoun ena boukou lamone. Laba mem mo gran dimoun ti sorti, mo tann dir. … Zot zis mank ler ek delo. Zot anvi aste Jericho. Me sel kondition, zot pa’le pran sarz dimoun isi. Normal non! Ki zot pou fer ar dimoun isi. Zot telman vilen, bet ek pares. Misie Ponspilat dir mwa ki bann sef Jalsa Douniya anvi nom li Konsil Jalsa Douniya dan Jericho. Me li oblize refize parski li pa kapav Komiser Prensipal Jericho ek Konsil Jalsa Douniya anmemtan. Mo bonom la li tro onet; li bet mo dir ou. Mo bizen dir li tou. Kifer li pa kapav okip toulede travay? Okontrer li pli fasil pou bann tranzaksion. Antan ki konsil li fer enn demann pou enn proze ‘x’ – dizon grat lesiel, pentir lamer – e antan ki Komiser Prensipal li donn permision. One stop shop! … Wey do! … Ki mo ti pe dir?

M.M: Ou kwar ou finn megri.

MADAM PONSPILAT: Wi, mo pe swiv sa nouvo rezim la. Anplis mo fer boukou lekzersis.

MARIE-ANGE: (ar limem) Lekzersis koud!

(Li sey so blouz ki pa pe rantre. Klerman li finn grosi. M-M pa’le li perdi fas.)

M-M: Maliga, mo kwar mo finn fer erer kliyan. Mo finn pran latwal Madam Ponspilat, mo’nn tay li lor mizir … kouma li apele … sa lot madam la? To kone. Li ti vini avantier.

MALIGA: Han! Sa madam la?

M-M: Wi limem. Ki pou fer la? Latwal la ti zis pou zis kouma trou bwat-kondane.

MADAM PONSPILAT: Grav sa Madam Jeru! Ou kone pa gagn sa latwal la isi dan Jericho. Mo bonom, Misie Ponspilat, ti aste sa dan enn gran magazun dan Planet Jesuisjela lane dernier kan li ti al laba an mision pou aste dulo lamer pou fer dusel.

M-M: Mo aksepte mo antor. Ki bizen fer? Swa mo ranplas latwal la par enn lot, swa ou fer enn ti zefor megri ankor enpe.

MADAM PONSPILAT: Megru ankor? Ou pe dur mwa aret mangé! Meyer ou ranplas li. Me kot ou pou gagn sa kalite latwal la?

M-M: Les sa dan mo lame.

MADAM PONSPILAT: Madam Jeru, ou pa finn donn mwa mo kontr pou lenz ki ou ti koud lemwa dernue.

M-M: Mo ti donn ou Madam Ponspilat.

MADAM PONSPILAT: Non, ou finn bliye. Ou bezwen bwar chanatozenn. Ou tro bluye. Si mo rapel mo pou dur Misie Ponspilat gete si dan lezot planet pa ena pilil ki fer rapel. Mo’a fer ou gagn sa pou bomarche. Bezwin ki nou pans nou prochin e ed bann ki dan bezwin. (Pandan sa letan la M-M pe reekrir so kont.)

M-M: Ala li la!

MADAM PONSPILAT: Komie?

M-M: Rs 449.50.

MADAM PONSPILAT: Tousala! Fer li Rs 449.

M-M: Fer li Rs 440. Enn sif ron.

MADAM PONSPILAT: Mo donn ou enn konsey. Si ou kontinie pran cher koumsa, kliyan pou aret vinn get ou, Madam Jeru. (Li kont so ti sou, ti kas; pey M-M e sorti. Bann tifi-koud pe toufe ar riye. M-M fer bann sign pou dir zot kontrol zot me abba.)

MALIGA: Kouma pou fer pou so lenz, tantinn?

M-M: Pa fatig to latet. Fos-roule, dantel parsi, antrede parla, riban, rozet ek fanfrelis pou anbet lizie. Madam Ponspilat ar so linet roupi, ar so gou zigmaga pa pou mem trouv mo trikaz. Mo finn abitie desabiy St Pierre pou abiy St Paul. … To kone mo bonom tann mwa! Sans li pa la. Li pa ti kontan sa expresion la ditou. Eski to ti zoue kanet ar zot li ti pou dir mwa.

MARIE-ANGE: Kot li ete tantinn?

M-M: Personn pa kone.

KATIJA: Li ankor vi…?

M-M: Wi, li bien vivan me kot li ete personn pa kone. Sekre profesionel.

MALIGA: Be tantinn, plas enn zom, li pa kot li? Okip so fami?

M-M: Sakenn so program Maliga. Jeri ti santi enn lafors pe ris li. Si mo ti anpes li, mo ti pou kas so resor, detrir so lelan, touy so lenerzi. Dimoun kouma Jeri zot bizen liberte pou akonpli zot mision.

MALIGA: Mo pa konpran tantinn.

M-M: Mo’si mo’nn pran boukou letan pou konpran. Enn zour to pou konpran. (Ti-Marie rantre anmemtan. Li enn tifi pre pou gagn 18 an, lekontrer enn pinup. Li enn personalite plen ar lenerzi, rebel e ki kone ki li anvi. Rar li tatone.)

TI-MARIE: Mwa mo refiz konpran.

M-M: To ankor la Ti-Marie? To pou anretar mo gate. Mo’nn fini prepar to ti-dezene. Li pou fre.

TI-MARIE: Mo zete zordi. Sik! Apre sa, mo pa finn dir twa aret prepar manze pou mwa gramaten? Enn gaspiyaz. Mo zis bwar enpe dite normalman.

M-M: Kifer to pa pe al travay? To malad?

TI-MARIE: Mo finn deside ki mo tro malad pou al travay. Tou manier mo finn plen ar sa travay la. Enn travay routinn ki nenport kisannla ar enn laservel mwano kapav fer. E la mo mem santi ki mo pe ensilte mwano. … Mam, pa sanz koze. Kifer to’nn les papi ale. Si to ti ensiste li ti pou res ar nou, kouma tou papa.

M-M: Ala to rekoumanse! Sanz disk mo baba! Al pran to ti-dezene, avan li tro fre.

TI-MARIE: Fer tro so, mo pa gagn fen.

M-M: Fer tro so, to pa gagn fen; fer tro fre, to pa gagn fen; fer tro bon to pa gagn fen. To anvi vinn enn golet tir tant dan bazar? (Li sorti.)

MALIGA: So vant plen kan li lir gran-gran liv. Tansion Ti-Marie! Tansion to vinn enn vieyfi anmani ant de kouvertir enn liv. Minant, rann!

TI-MARIE: Prefer sa ki vinn kouma madam lonorab Ponspilat.

MARIE-ANGE: Foul dakor ar twa, Ti-Marie. Me dan lavi pa ena zis liv.

TI-MARIE: Pa fasil ar zot. Mo papa kit nou, ale sipa dan ki planet, zot tou trouv sa normal. Li pe swiv so desten, zot dir. Mwa, parski mo viv enpe diferan, zot tou tom lor mwa. Sakenn so program. Les mo viv dapre mo program. Apre sa kifer zot kwar ena zis liv dan mo lavi?

KATIJA: To ena enn pies?

TI-MARIE: Katija, to nek pans manze ek sex.

KATIJA: Sakenn so program!

MARIE-ANGE: To rapel li?

TI-MARIE: Kisannla?

MARIE-ANGE: To papa.

TI-MARIE: Pa vreman. Mo ti tro zenn sa lepok la.

MARIE-ANGE: Dimoun koz bon koze lor li.

TI-MARIE: Kan li lwen. Kan li pre zot fer tou pou avoy li manze. Andire so prezans fer dimoun gagn gos. Pourtan li pa move, ousa brit.

MALIGA: Mo mama dir ki li ti koz tro fran. Li fou dimoun zot pake dan zot figir. Sirtou bann gran misie ek madam. Parey kouma twa. Kontrer to mama.

TI-MARIE: Mwa Ti-Marie mo fou dimoun zot pake dan zot figir?

MALIGA: Non Ti-Marie, to enn anz. Enn mous to pa fer dimal.

TI-MARIE: Pa bizen to koz foutan. Tou manier twa, Marie-Ange ek Katija zot toultan ena enn preferans pou garson. Zame zot solider ar dimoun zot prop sex. Ki bizen fer pou liber zot? Anlev zot klitoris?

MARIE-ANGE: Sirtou aret koz sa kalite koze la. Maliga ena rezon Ti-Marie. To ena enn karakter petar. Kouma to papa!

TI-MARIE: To konn mo papa twa?

MARIE-ANGE: Mo pe dir seki mo finn tande.

TI-MARIE: Planet rimer! Plis rimer gro, plis dimoun kwar. Marie-Ange, mo ti kwar to plis malen ki sa. I am disappointed! (M-M rantre anmemtan.)

M-M: Ki to pe radote ankor mo tifi?

TI-MARIE: Vremem papa ti ena enn karakter petar?

M-M: Ti ena? Mo sir li ankor ena.

TI-MARIE: Kouma to kone? Depi plis ki 15 an to pa finn trouv li.

M-M: Nou pa bizen zwenn pou nou kominike.

TI-MARIE: Madam M-M Capricorn ou’le fer mwa kwar ki ou kapav kominik ar Misie Jeri Capricorn alias J.C par telepati?

M-M: Mo Ti-Marie, kan enn zour to dekouver veritab lamour to pou konpran. Pou lemoman, kouma to pa ena lentansion al travay vinn donn nou enn koudme. Ena travay prese pou rande. Tou dimoun atann lane vinn pre pou donn zot komann e lerla zot tou prese parski zot tou ole met lenz nef pou lane. (Sonet laport divan sone.) Maliga, al get enn kou kisannla sa.

TI-MARIE: Sirman Misie Jeri Capricorn. Drol! Li sone pou rant kot li.

M-M: Aret fer fofol twa. Vinn defer lenz Madam Ponspilat plito. To pou trouve seki mo apel konn adapte. Enn ti lez latwal larzer enn riban de kote lor lalign koutir e madam la pa pou remarke. Li pou kwar dekorasion sa. Anmemtan li pou persiad limem ki li pa finn grosi.

TI-MARIE: Samem to politik laverite?

M-M: Otan ki posib anpes dimoun soufer.

TI-MARIE: Alor to konsey mwa koz manti?

M-M: Ti mansonz ki pa fer ditor me pa koz gro manti ki ogmant soufrans. (Maliga rantre, enn let dan so lame.)

MALIGA: Enn let pou ou tantinn.(Li donn let la M-M ki ouver li e koumans lir.)

TI-MARIE: Bon nouvel, move nouvel, ma? (M-M kontinie lir san pran li kont.) Koze ma, pa gard mwa dan sispans.

M-M: (Sante) Mo zwazo ti anvole,
Mo zwazo pe retourne.
Niaz pe avanse pou ekler mo lesiel ble,
Lesiel ble.
Mo zwazo pe retourne.

MALIGA: Ton’ Jeri?

MARIE-ANGE, KATIJA: (Anmemtan ki Maliga.) Misie Jeri?

TI-MARIE: (Anmemtan ki Maliga, Marie-Ange ek Katija.) Papa? Dife! Mo gete. (Li ras let la dan lame so mama.)

M-M: Non, pa fer sa! (Enn lavwa ‘off’, lavwa Jeri Capricorn, lir let la). ” Mo gate,
Li ti neseser pou mwa ki mo gard silans tousa letan la pou enn rezon sekirite. Kot mo ete ti ena boukou danze; ankor ena boukou danze me pa otan ki avan. Mo pa kapav dir twa plis. Nou pe zwenn biento.
Salam mo lamour,
J.C ”

TI-MARIE: Li fer koumadir mwa so tifi mo pa ekziste.

M-M: Let la pa ti pou twa. To’nn trouve ki arive kan nou tro kirye?

TI-MARIE: Li pa mansionn mwa. Mem pa dir twa anbras mwa.

M-M: Fode li dir twa li kontan twa, lerla li kontan twa? Lamour profon, trankil san tapaz, san letalaz pou twa sa pa ekziste?

TI-MARIE: Mama! (Li may so mama li plore.)

M-M: Ekout mwa bien Ti-Marie. To papa ek mwa nou finn deside ki nou lamour li pa bizen enn sertifika leta sivil pou li ekziste. Twa to fri natirel nou lamour. Kan to ti ankor baba, bann adverser to papa ti rod kidnap twa pou fer santaz ar li, kas so determinasion. Depi lerla mwa ek li nou ti deside ki nou bizen viv separe pou to proteksion … Zot tou ekout mwa bien. Fale ki zame zot repet seki zot pou tande isi.

BANN TIFI-KOUD: Nou fer serman!

M-M: Si zot koze zot pou met boukou lavi andanze. Dan liniver ena enn kategori dimoun. Zot enn minorite. Zot ena enn lafors moral extraordiner. Se grasa zot ki lavi ameliore. Mem zot enn ti group zot amenn sanzman, zot fer bann baryer tonbe. Pou anpes kreasion tom dan larouy, ramas mwazi sa bann dimoun la zot ena enn pouvwar spesial vwayaz atraver liniver e partou zot sakouy dimoun, fer zot reazir kont pouritir, kont malang. Okoumansman enn pogne dimoun, fam kouma zom, mars ar zot ziska ki mouvman la vinn sitan for ki miray grene. Jeri li enn parmi zot. Li isi enn zour, enn lot zour li enn lot plas. So desten ki koumsa. Mo soupsone kifer li pe vini. Me mo kone osi ki li pa pou res lontan parmi nou. So vre plas pa isi, ni okenn plas. So vre plas se partou. … Bon! Nou nou bizen kontinie. Pa bliye, lane pe aprose. Ena boukou louvraz pou rande.

TI-MARIE: Be kouma rekonet zot?

M-M: Zot parey kouma nou me ena enn ti zafer dan zot manier panse, dan zot konportman ki separ zot ar dimoun ordiner. Ena dimoun ki pa konpran zot, dir ki zot tok-tok, ki enn vis finn las me anverite zot ena enn regar diferan lor lavi. Get twa.

TI-MARIE: Ki mwa?

M-M: (Ton sikane.) To pa enpe tok-tok?

TI-MARIE: Mo tok-tok mwa? He ma! To fek dir ki to soupsone kifer papa pe vinn isi. Dir mwa silteple.

M-M: Ena de rezon. Enn mo kapav dir twa; lotla les limem dir twa.

TI-MARIE: Ki rezon?

M-M: To laniverser pre. Le 24. To pe vinn mazer. To papa enn gran romantik. Li pou vinn zoue Bonom-Noel pou plezir so ti baba.

TI-MARIE: Donk li parey kouma twa. Zot toulede kwar mo ankor enn ti baba.

M-M: To pou toultan res mo ti baba.

TI-MARIE: Enn vie ti baba …

3 TIFI KOUD (anmemtan): … malelve.

( Tann enn gran dibri deor; vadire enn ta veykil finn arive atout vites, finn aret sek, laport ouver ferme for-for …)

M-M: Ki sa tapaz la sa? Al get enn kou mo tifi. (Ti-Marie sorti e revini preske toutswit.)

TI-MARIE: Ma, enn trale polisie an sivil ek iniform finn anserkle lakaz. ( Tann tapaz pe defons laport. Enn ograde ek plizier polisie rantre.)

OGRADE: Kot li?

M-M: He misie kot ou kwar ou ete?

OGRADE: Bous to labous! Taler mo fer ramas twa.

M-M: Ou ena warant?

OGRADE: Warant? Ou sorti dan enn lot planet? Depi lontan finn fini aboli sa. Mo konsey zot tou al dibout dan enn kwen. Mo bann zom pou fouy sa lakaz la anba lao, apre mo pou fouy zot enn par enn. Aster bous labous! Ferm bwat. Les mo fer mo travay. Ale bann zom! Vir tou anbalao, pa les nanye sape. ( Enn dezord napa-badine.)

M-M: Pa fer sa! Lenz Madam Ponspilat sa. Li pou araze, so mari …

OGRADE: Lenz Madam Ponspilat. Amenn sa isi. Ala ki mo fer ar li. (Li desir-desir li.)

M-M: Ou pa respe personn, ou misie.

OGRADE: Mo respe zis mo galon ek galon mo siperyer. Apart sa nanye peyna valer. Isi finn fini. Aster al fouy bann lezot lasam. Ou abiy bann gran-gran dimoun ou?

M-M: Oui mo kasiet zot defo.

OGRADE: Bon! Nou aret perdi letan. Plis nou tarde, plis pou ena dezord. Si ou’le aret dezord dir mwa kot li ete.

M-M: Kisannla?

OGRADE: Pa fer lenteresan! Kot li?

M-M: Be kisannla?

OGRADE: Jeri Capricorn.

M-M: Misie Jeri Capricorn.

OGRADE: Hen!

M-M: Li pa la.

OGRADE: Be kot li foutou?

M-M: Fode pa ou grosie misie.

OGRADE: Taler mo fer kraz tou.

M-M: Ou for, misie. Kisannla kapav anpes ou. Amize!

OGRADE: Kot ou tifi?

MARIE-ANGE: (Avans divan.) Ki ou’le ar mwa misie?

OGRADE: To bizen vinn Kazern ar mwa. Nou kone kouma fer twa ek to mama kone kot sa enposter la ete. Mo konn larg lalang.

TI-MARIE: Be Misie …

M-M: Twa res trankil. Koumans met lord. Apre sa to kapav retourn to lakaz.

OGRADE: Non, personn pa bouze tank louvraz la pa’nn fini. ( Bann polisie la retourne.) Mision akonpli, serzan?

SERZA: Pa’nn trouv nanye sef.

OGRADE: Real fouy partou. Devir tou anbalao, si neseser. Li dan ou lentere dir mwa avan tro tar kot sa koson la ete.

MALIGA: Dan park.

OGRADE: Han, to’le fer lenteresan. Taler mo montre twa ki mo fer ar seki fer lenteresan.

MALIGA: Ki to kapav fer? Mo kone to pa bon. Akoz samem to violan pou fer kwar to enn terib. To pa konn mwa, me mwa mo konn twa bien. To bann zom ‘si konn twa bien. Zot koze deryer to ledo. Rapel …

OGRADE: Mo’le zot ligot li, bayonn li e fou li detrwa kalot. (Serzan vinn koz dan so zorey, ris li dan fon e kontinie koz ar li.) Mo donn zot enpe letan pou zot reflesi. ( Ar Marie-Ange.) Twa, to pe vinn ar nou. Zot tou, konpran bien. So bienet dan zot lame. Si zot tarde li li pou pas kord, pey lepo-kase.

MARIE-ANGE: Mo kapav anbras mo mama orevwar?

OGRADE: Zis anbras li samem tou. (Marie-Ange anbras M-M.) Bon nou pe ale me nou pe revini. Prosenn fwa … Prefer pa koze. ( Bann polisie sorti. M-M, Maliga, Katija ek Ti-Marie dibout fix anplas. Souden …)

M-M: Kot li ete? (Li galoup partou, get partou, fouy partou.) Kot mo’nn poz li? Tansion zot finn pran li.

KATIJA: Ki zafer Tantinn?

M-M: Pourtan li ti dan mo lame.

TI-MARIE: Ki zafer, Mam? Dir ki zafer pou nou kapav ed twa rode.

M-M: Let Jeri.

TI-MARIE: Li ar mwa. Mo’nn souk li, mo’nn kasiet li.

M-M: Kotsa?

TI-MARIE: Dan mo kilot! (Soupir soulazman tou dimoun.) Ki nou fer aster? … Kifer Marie-Ange finn al pas kord dan mo plas?

M-M: Enn bon tifi sa.

MALIGA: Bizen fer ‘Ton Jeri kone.

M-M: Li kone. Mo’nn fini dir li. … Kifer enn kout brit koumsa sitiasion finn sanze?

KATIJA: Mem lenz Madam Ponspilat!

M-M: Sa pli drol ki tou. Misie Ponspilat limem Komiser Prensipal, sef Komite Kordinasion Jericho. Lapolis tom sou so responsabilite. Bizar! Bien-bien bizar!

TI-MARIE: Zot finn fini bliye Marie-Ange? ( Kikenn tap laport.) Rantre! Nepli ena laport. (Madam Ponspilat rantre.)

MADAM PONSPILAT: Ayo Madam Jeru! Zot finn met Misie Ponspilat dan pruzon.

TI-MARIE: Koudeta! Ayaya!

SENN 2

(Dan enn fortres spasial. Letamazor anrenion.)

KOLONEL: Zeneral, nou bann zom finn fini pran pouvwar dan Jericho. Enn louvraz prop! Boukou pli senp ki louvraz ki ti bizen fer dan Carthage.

ZENERAL: Kolonel, eski zot finn fini enform Prezidantisim Lanpir Sideral, baze dan Jalsa Douniya ki bann ti makadam lor so sime finn fonn?

KOLONEL: Wi Zeneral. Nou Prezidantisim finn avoy enn mesaz felisitasion ki nou finn fek resevwar isi dan fortres spasial, dan zonn 1 e li finn desid pou donn ou tit Zeneralisim. (Tou dimoun aplodi.)

ZENERAL: Ti ena rezistans? Eski nou finn perdi boukou zom?

KOLONEL: Mo ena bien bon nouvel. Stratezi ki ou finn enspir mwa finn mars amervey. Nou pa finn perdi ennsel zom. Nou finn fer nou bann chokra, zouav ek mamlouk dan Jericho lager ar dimoun ki kont nou dan Jericho. Rezilta, frer finn touy frer; kouzen finn touy kouzen; zanfan finn touy papa; papa finn touy zanfan. Nou finn triyonfe partou gras ar ou sazesim e ou zeni militer.

ZENERAL: Ki zot finn fer ar Ponspilat ek so bann zokris ki pa ti’le konpran kot zot vre lentere ti ete?

KAPITENN: Nou pe atann ou lord, Zeneralisim.

ZENERAL: Domaz! Mo ti bien kontan li. Li ti enn bon garson me enn kou pa kone ki kaka finn rant dan so latet.

KOLONEL: Li finn les kouran planetarism brouy so lespri. Ena bann tilespri ki ankor kwar ki sak planet bizen gard so souvrennte, so idantite ek sipa ki ankor. Zot pa pe konpran ki se sideralizasion ki lor meni zordi. Swa sideralizasion, swa nanye ditou.

KAPITENN: Zeneralisim, ki pou fer ar Ponspilat?

ZENERAL: Kapitenn, reflesi enpe. Kifer nou finn pran pouvwar dan Jericho?

KAPITENN: Pou siviliz bann aryere.

ZENERAL: Sa propagann sa! Nou bizen ler ek dilo Jericho, eski nou ena drwa moral gaspiy resours rar? Konpran?

KAPITENN: Pa vreman.

ZENERAL: Eski nou kapav permet lennmi konsom resours rar ki kreatir siperyer kouma nou bizen?

KAPITENN: Non!

ZENERAL: Konpran?

KAPITENN: Savedir bizen avoy li dan prizon?

ZENERAL: Kapitenn kouyonisim, kimanier ou finn vinn kapitenn?

KAPITENN: Mo papa kolonel, sef. Li kouzen ar Prezidantisim.

ZENERAL: Mazor, fer leneseser… Kapitenn, mo ti pou onore si ou ti aksepte rant dan mo lekip konseye. Ou lalimier kapav ed nou alim fanal lor sime nou lalit eroik.

KAPITENN: Seki ou dir, samem sef. Papi ki pou kontan la!

ZENERAL: Lietnan, ou finn prepar ou rapor?

LIETNAN: Wi, zeneralisim.

ZENERAL: Bon, koze.

LIETNAN: Pou konsolid Lanpir Sideral, ti bizen efas tou lezot sistem. Ti bizen fer sistem Jalsa Douniya vinn inik, permanan, iranplasab. Pou reysi nou proze, ti bizen dabor fer enn kanpagn reedikasion pou ki popilasion diferan planet konpran ki zot dan erer. Premieman, nou finn enstal enn rezo satelit otour sak planet pou retransmet program televizion DVD-3 DIM dan lang ki zot ole. Amizir ledikasion avanse, dan sak planet nou finn kontakte bann azan progre, finans zot pou ki zot kapav satisfer aspirasion lezitim lepep pou zot ranvers pouvwar despotik, retrograd ki pe blok lamars Listwar ver Sideralizasion entegral sou lidersip eklere Pezidantisim Jalsa Douniya. Premie problem ti latitid retrograd Carthage ki ti pe propoz enn sistem sibzektif-maladif-spontaneis-natiralis aryere. (Detrwa manm letamazor koumans dormi.) Bann sitwayen eklere, entelizan ek progresis ti dimann nou led e onom solidarite sideralis nou ti donn zot nou soutien moral, pasifis e ferm. Ar soutien spontane popilasion bien vit lepep sou direksion eklere lafors demokratik entersideral finn plant nouvo sivilizasion. Zis detrwa eleman rekalsitran e retrograd finn reysi sap dan file reedikasion ek reabilitasion. Ennde ti al rod refiz dan Jericho me aster zot rol finn mike. Popilasion Jericho dan so totalite finn desid pou fer enn lalians istorik ar nou e zot finn aksepte san amandman vizion revolisioner Prezidantisim Lanpir Sideral. Depi ki Repiblik SiberSteler Jalsa Douniya finn lans so fortres spasial pou akonplir so gran mision, finn ena boukou devlopman pozitif. Nou rezion sideral finn vinn enn model lape ek devlopman pou liniver ki finn fini kree e ki res pou kree. (Tou bann manm letamazor pe dormi.Li pez enn bouton. Enn lamizik erotik koumans zoue. Detrwa zoli fam abiye extra sexi koumans sante ek danse. Enn par enn tou bann manm leta mazor leve, zorey drese, lizie sorti gro.)

Ki li bizen mama ki li bizen,
donn li ki li ‘le.
Ki li bizen mama ki li bizen,
donn li ki li ‘le.
Vinn ar mwa, vinn naz ar mwa,
garanti douser;
plonz ar mwa, vinn plonz ar mwa,
ralanti tortir.
Ki li bizen mama ki li bizen,
donn li ki li ‘le.
Ki li bizen mama ki li bizen,
donn li ki li ‘le.
Flot ar mwa dan enn kapsil,
flot oralanti;
rant ar mwa dan mo lespas,
fortres erotik.

ZENERAL: Bravo! Dis lor dis pou sa rapor la.

SENN 3

(Mem landrwa ki senn 1. Ena enpe lord me ena osi tras dezord ki bann polisie ti fer – enn bife san laport, enn latab ar lipie traver, enn sez kase dan enn kwen etc. Dan enn plas bien santral ek vizib ena enn arbdenoel. Ti-Marie pe ekout lamizik Noel, enn liv dan so lame. M-M rantre.)

M-M: Bonaniverser mo ti gate. (Ti-Marie leve pou al anbras so mama.) Alor, mo fifi finn vinn mazer? To trouve, mem sitiasion difisil, lavi kontinie.

TI-MARIE: To finn reysi gagn nouvel Marie-Ange?

M-M: Zot finn sispann konstitision. Drwa fondamantal finn enterdi. Lapolis ek larme dir zot peyna okenn kont pou rande ar personn. Mem avoka pa gagn drwa get so kliyan. Nepli kone ki pou fer.

TI-MARIE: Ki finn pous larme pou fer koudeta? Tou ti pe mars korek, non?

M-M: Mo panse Jalsa Douniya deryer sa.

TI-MARIE: Jalsa Douniya?

M-M: Lanpir Jalsa Douniya bien bizen kontrol resours Jericho net e gouvernman Ponspilat …

TI-MARIE: Ponspilat ti pe manz dan lame bann dirizan Jalsa Douniya.

M-M: Wi, me li pa ti larg net, donn zot tou. Jalsa Douniya fer sa partou. Fekfekla zot ti fer mem zafer Carthage. Kot zot rantre, zot rantre pou pran tou. Pou zot gagn kontrol konple zot aste tou bann responsab politik, dan gouvernman kouma dan lopozision. Isi li ti pli fasil aste bann dirizan militer, fer zot ranvers gouvernman. Aster zot pou zwir liberte total pou explwat tou resours ki zot pa ena dan zot planet.

TI-MARIE: Zot finn koumans mank ler ek dilo.

M-M: Toultan zot pou mank ler ek dilo.

TI-MARIE: Kifer?

M-M: Zot manier golmal. Tou dimoun nek rod posede; plis zot gagne, plis zot rode. Rezilta: resours diminie, polision ogmante; tou vir anbalao. Jericho ‘si pou fini parey. Jalsa Douniya pa pou les personn viv enn lot manier. Get Carthage. Zot ti pe reysi enn lot kalite lavi. Tro danzere pou Jalsa Douniya. Zot servi zarm, rantre, kraz tou, efas tou e lerla obliz planet la adopte zot sistem, zot kiltir. Zordi Carthage li anrwinn. Lamizer partou, mafia finn pran pouvwar.

TI-MARIE: ‘Ma, savedir peyna lespwar?

M-M: Pa perdi lafwa mo gate… Pa nek diboute, get mwa. Donn enn koudme. Bizen prepar sa lasam la pou nou ti fet seswar.

TI-MARIE: Fet? To gagn kouraz koz fet kan dimoun …

M-M: Dapre twa bizen aret viv? Samem ki tirani ole. To papa ena rezon …

TI-MARIE: Papa? Kot li?

M-M: … Ed mwa lev sa … To papa okouran enn mouvman ki pe devlope dan Jalsa Douniya. Ena dimoun laba ki panse ki Jalsa Douniya li pa ditou enn model ki lezot planet bizen swiv. Okontrer! Pou lemoman zot enn minorite me Jeri sir ki finalman zot pou sanz sistem la par andan. Bann gran koko dan Jalsa Douniya ki pa dakor ar seki pe arive, zot dir ki Jalsa Douniya ti bizen al aprann kouma viv ar dimoun dan Carthage olie kraz tou. … Pas enn kout balie letan ki mo souy sa bann meb la.

TI-MARIE: Toultan to koz Carthage …

M-M: To finn dir Siva pou tanto? Mo finn envit Madam Ponspilat ‘si. … Li tousel, pov jab la. To trouve kouma dimoun ete? Kan li ti dan bien tou dimoun ti pran li gran kont. Aster, zot fer koumadir li pa ekziste.

TI-MARIE: Li finn aksepte?

M-M: Larm dan lizie, li trap mo lame, dir mwa mersi. Siva pe vini?

TI-MARIE: Wi. Li’nn dimann mwa si li kapav amenn kiksoz.

M-M: Tou dan lord. … Dir Siva vinn enpe boner pou okip drink. Met nef sez otour latab.

TI-MARIE: Nef? Kifer? Pou ena zis set dimoun. Papa ek Marie-Ange pa pou la.

M-M: Met zot sez, mem zot pa pou la. Pa les tirani touy nou memwar, efas nou santiman.

TI-MARIE: Rakont mwa ki ti arive dan Kartaz …

M-M: Carthage! C kapital, a, r, t, h, a, g, e. Carthage.

TI-MARIE: Dan nou lang li pa vinn Kartaz.

M-M: Wi me nou kapav osi fer enn zefor pronons bann nom prop dan respe kiltir lezot.

TI-MARIE: Korek sa, mo mama siro. Rakont mwa zistwar Kart… Carthage.

M-M: Mo ti foufoun, to kwar enn ler pou rakont zistwar la? Ena pou met lord, prepar manze … (Kikenn tap laport divan.) Kisannla sa kapavet? Al get enn kou mo tifi. (Ti-Marie sorti.) Fouf! Pa fasil okip zanfan! Kouma pou explik li enn zafer ki, kouma enn entwision, paret bon me pa kone kifer? Ayo! Si Jeri ti la li ti pou konn explik sa ar fasilite. Li li enn entelektiel, mwa mo zis enn fam. Mo pa kone seki finn ekrir dan bann gran-gran liv. Poutan Jeri kwar ki fam posed enn lentelizans spesial ki li apel larezon maternel, konpran feminen. Kot li al sers sa, sa boug la? (Li koumans sante e fer so louvraz anmemtan.)

Larezon maternel do mama,
larezon maternel!
Anou pran kont, nou partaze;
Anou konplet travay Bondie.
Nou fer lavi vinn paradi,
Fer Belzeboul kite, tire.
Larezon maternel do mama,
larezon maternel!

(Ti-Marie rantre.)

TI-MARIE: Ma, mo pa pe konpran nanye. Ena enn garson ek enn tifi kot laport … zot dir ki enn kliyan finn plas enn komann pou ki zot vinn sant enn sante spesial pou mwa, zour mo laniverser. Twa sa?

M-M: Non! Me fer zot rantre. Lavey Noel, pa les dimoun dibout deor. Ale al fer zot rantre. (Ti-Marie sorti.) … Sa travay Jeri sa. Mo ti kone li ti pou fer so tifi enn sirpriz.

(Ti-Marie retoune akonpagne par de zenn anviron 20 an. Tifi la pe sarye enn lagitar e garson la enn tanbouren.)

TIFI EK TIGARSON: Bonzour madam!

M-M: Bonzour zanfan! Kisannla finn pas komann?

TIFI: Tou ti fer par telepati. Madam Capricorn?

M-M: Wi.

TIFI: Lavwa la ti dir mwa dir ou: (Li zoue so lagitar, li sante; tigarson akonpagn li.)
Larezon maternel do mama,
larezon maternel!
Anou pran kont, nou partaze;
Anou konplet travay Bondie.
Nou fer lavi vinn paradi,
Fer Belzeboul kite, tire.
Larezon maternel do mama,
larezon maternel!

TI-MARIE: To konpran kiksoz ‘Ma?

M-M: Mo konpran tou. Ki zot plan pou reveyon, zanfan?

TIGARSON: Peyna nanye apart vinn sante isi.

M-M: Alor zot kapav reste e partaz repa Noel ar nou.

TIFI: Ou sir pa pou deranz zot?

M-M: Nou ena de sez anplis.

TIGARSON: Kikfwa bizen enn trwaziem.

M-M: Trwaziem! Kifer?

TIFI: Lavwa la ti dir mwa dir ou ki li finn dimann Mamzel Coquille de Carthage rann zot vizit e fer reveyon ar zot.

TI-MARIE: Carthage? ‘Ma, to kwar … ?

M-M: Sirman.

SENN 4

(Dan lari, divan lakaz M-M. Ena de polisie an sivil ki tanzantan koz dan zot portab. Apart sa ena bann pasan ek bann kirye.)

POLISIE 1: Sirkile bann bado! Les dimoun travay. Sirkile, sinon mo fer ramas zot.

BADO : We, sef, manz ar zot. Zot nek rod spektak gratis. Sef, les mo al louk enn kou andan.

POLISIE 2: Donn to nom, to ladres. Si Kazern peyna obzeksion, mo les twa rantre. To ena kiksoz pou dir ousa donn propriyeter lakaz?

BADO : Mwa, sef? Mwa, mo enn disip Jalsa Douniya. Si ou les mwa al andan, mo al manz zot krann, ris zot lakord, pran nisa ar zot, fou zot detrwa kalot.

POLISIE 1: So ler pa’nkor arive. Pou lemoman nou finn gagn lord pa agas zot, zis vey zot. Kan ariv ler pou detrip zot, nou va detrip zot. Res par lamem. Pli divan pou ena bel tamasa. Lerla to’si to va gagn to bout.

BADO : Eh, sef! Get sa maron ki pe ale laba, pe mars vit-vit, fer koumadir li pa kone ki ena dife isi, li enn mamlouk mars ar bannla sa. La li pe fer koumadir li enn anz. Anverite, enn aktivis Capricorn sa. Bann salte sa, bann koson sa, bann wek sa. Amenn enn isi, mo vomi lor li.

POLISIE 2: Al swiv li, not tou seki li fer ek dir. Raport tou ar mwa.

POLISIE 1: Ar mwa.

POLISIE 2: Ar mwa.

POLISIE 1: Ar mwa.

POLISIE 2: Ar mwa.

POLISIE 1: Ar mwa mo dir.

POLISIE 2: Ar mwa mo dir.

POLISIE 1: Ar mwa mo dir.

POLISIE 2: Ar mwa mo dir.

BADO : O.K. Ar zot.

POLISIE 1 & 2: Samem.

(Lalimier vinn som. Sirkilasion diminie ziska ki ena zis de polisie la, ki sakenn so kote al asiz lor enn bor lasenn. Enn zenom anviron 25 an rantre. Toulede polisie leve anmemtan, galoup lor li.)

POLISIE 1 & 2: Chombo! Kot to kwar to pe ale koumsa?

SIVA: Mo envite kot lafami Capricorn … pou dine Noel.

POLISIE 1 & 2: Kouma to apele?

SIVA: Siva.

POLISIE 1 & 2: To fami ar zot?

SIVA: Wi.

POLISIE 1 & 2: Ki kalite fami?

SIVA: Ki zot’le dir?

POLISIE 1 & 2: Prop fami, famidelwen, fos fami, fami-fer-kwar-fami, fami-rod-bout?

SIVA: Mo fianse ar Mamzel Capricorn.

POLISIE 1: (Ar polisie 2.) Marke: fami roder bout. Bon to kapav rantre. He! Pa bliye tanzantan ki fer fre deor. Pa tap tou wiski tomem. (Siva sorti. De polisie la real kot zot ti pe asize. Enn ladan koumans sante, lotla akonpagn li. Zot sant mari fos.)

Oklerdelaline
monamipiero
pretemwataplime
poulamourdedie
tanto to kone tanto
tanto to siro tanto
tanto kone tanto
tanto to siro zanana.
Oklerdelaline
monamipiero
pretemwataplime
poulamourdedie
tanto to kone tanto
tanto to ……

(Enn madam ariv divan laport lakaz Capricorn. Parey kouma talerla, toulede galoupe al ver li.)

POLISIE 1 & POLISIE 2: Gaspiyaz! Fam sa tret Ponspilat la sa. To kapav rantre, gro farata. To pou al boure la? Moufta! To gagn li bonn toultan twa! Letansa nou nou pe tranble dan freser e nou vant pe grogne. Pa fer nanye nou pou fer to mari pey sa ser. Ale oust! (Maliga, Katija ek Katija so mari (Aziz) arive.) Zot, nou konn zot. Zot kapav rantre. Mis Maliga, pa bliye nou! Mo kwar tou envite finn fini arive. Nou kapav al kas poz aster. (Tann tapaz enn loto arete. Enn zoli fam, sexi, elegan, bien abiye kouma enn vedet sinema rantre, al ver laport. De polisie la al poliman ver li. Enn koz Angle, lotla koz Franse me touzour anmemtan.)

POLISIE 1: May I help you?

POLISIE 2: Puis-je vous aider?

POLISIE 1: Your name please?

POLISIE 2: Votre nom madame?

MADAM: Ki zot pe radote?

POLISIE 1 & POLISIE 2: Ou konn nou lang?

MADAM: Bien sir mo konn koz Jerichon. Ou kwar mo ti al lekol anba ban?

POLISIE 1 & POLISIE 2: Be pa montre dan lekol sa.

MADAM: Parski zot bann aryere. Dan mo planet, nou aprann nou lang, Carthageois. Anplis nou aprann Jerichon, Jalsa Douniyan pou nou kapav kominik ar nou bann vwazen.

POLISIE 1 & POLISIE 2: Anbon, ou enn touris?

MADAM: Non, mo enn viziter spesial.

POLISIE 1 & POLISIE 2: Nou kapav kone kouma ou apele?

MADAM: Coquille de Carthage.

POLISIE 1 & POLISIE 2: Mo sir ou enn koki boner. Antre Madam, fer fre deor. Orevwar. ( Coquille de Carthage sorti.)

POLISIE 1 & POLISIE 2: To kone kouma ena zoli koki dan sa kartaz la?

Alala koki, alala koki
alala bel-bel koki;
alala koki, alala koki
fer mwa gidi-gidi ….

SENN 5

(Dan fortres spasial. Zeneral ek enn biznesmenn pe koze.)

BIZNESMENN: Stratezi, taktik ek metod ki finn servi ziska ler ti meyer pou so lepok. Me permet mwa dir ou ki li paret ki lepok pe sanze. Lopinion piblik nepli tro kontan latak direk. Zot prefer metod endirek.

ZENERAL: Dan lekol militer pa ti montre sa.

BIZNESMENN: Dan lekol biznes ki montre sa. Viol bizen fer andouser. Met vazlinn silefo. Dimoun kontan fer sanblan, fer kwar. Nou fer sanblan nou dakor pou fer zot kwar. Laparans ki enportan; laparans, zestaz, zes touy konesans samem so yes.

ZENERAL: Devlop ou lide.

BIZNESMENN: Bizen devlop aktivite off-gravite.

ZENERAL: Off-gravite?

BIZNESMENN: Par egzanp, isi dan fortres spasial, andeor gravite Jalsa Douniya, Carthage, Jericho, Jesuisjela nou kre enn labank off-gravite andeor kontrol gouvernman. Isi nou kapav atir lamone tou kouler, fer bisagn gagn loder sanbrani. Tir dan enn pos, met dan lot. Nou fer konstrir enn trale fortres spasial, fer zot stasione enpe partou dan liniver. Lerla nou ki dikte bann gouvernman ki zot bizen fer. Pa bizen koudeta. Tou pou fer demokratikman; lavwa lepep, lavwa bondie. Nou zis aste tou gouvernman ar zot lopozision. Enn sistem prop. Nou met nou dimoun partou. Fer nom zot konseye dan tou bann minister, dan tou bann planet.

ZENERAL: Ou finn bliye enn zafer.

BIZNESMENN: Ki zafer?

ZENERAL: Prezidantisim ena so dimoun partou.

BIZNESMENN: Mo kone, li dan nou plan. Mo kone kouma fer li marse.

ZENERAL: Li ena plis ki bizen. Ki li pou bizen ankor?

BIZNESMENN: Lapeti! Lapeti! Plis enn dimoun manze, plis li gagn fen. Prezidantisim, li pa diferan. Li dimoun kouma mazorite dimoun.

ZENERAL: Tou dimoun?

BIZNESMENN: Non, ena detrwa fouka bizar ki viv dan rev me laplipar mizir sikse par pwa kont dan labank. Bann fouka nou avoy lazil ousa manze si zot tro minant. Leres se bann zozo ek bann zako ki nou amenn manze dan nou patiraz.

ZENERAL: Me Prezidantisim pou, enn zour napa enn zour, dekouver nou manigans. Lerla dife lor nou.

BIZNESMENN: Li pa pou dekouver nanye, kwar mwa. Mo kone kouma pou fer so labous dou. Toumanier pa kapav ena ennsel plato. Pou fer enn balans bizen ena de plato: pouvwar onn-gravite ek pouvwar off-gravite. Prezidantisim enn kote; Zeneralisim lot kote. Me pa bliye lavenir. Tou bann exper kone ki lekonomi off-gravite pou vinn pli for ki lekonomi onn-gravite. Ou devinn leres? Kan blan pe pali ek fletri, nwar vinn gayar, vantar e lerla, viv laglwar. Viv Zeneralisim-prezidantisim!

ZENERAL: Ena kees ladan!

BIZNESMENN: Pa peur ou. Les tou dan mo lame. Ou, ou nek rilax ek zwir.

SENN 6

(Dan lakaz M-M. Tou finn bien organize pou reveyon. Tou bann envite finn arive. Siva, Tigarson, Tifi, ek Ti-Marie pe servi drink ek gajak. Bann envite pe asiz lor sofa ek divan. Otour latab ki nepli dan enn kwen, ena dis sez.)

SIVA: (Ar Tigarson ek Tifi.) He! Zot pa’nn dir zot nom.

TIFI: Personn pa’nn dimann nou. Mwa mo apel Yoni de Carthage e mo frer Linga de Carthage.

TI-MARIE: Zot frer ek ser? Zot sape. Mo ti’a kontan ena enn frer me Papi zame la? Pa vre ‘Ma?

LINGA: Siva ek twa kapav aksepte nou kouma zot frer ek ser.

SIVA: Kifer non!

TI-MARIE: Zot sorti Carthage?

YONI: Nou refizie isi. Nou ti sove depi Carthage ler bann azan Jalsa Douniya ti anvayi nou planet pou enpoz zot pouvwar ek zot sistem. Me koumadir nou finn sap dan karay pou tom dan dife. Tirani pe fane partou kouma enn maladi ki dimoun anvi gagne.

TI-MARIE: Mo mama toultan koz sivilizasion Carthage me ziska ler mo pa konpran nanye. To kapav explik mwa?

YONI: Ar plezir! Kouma nou gagn enn ti letan.

M-M: Bann zanfan, zot pa pe okip bann envite. Ver Madam Ponspilat vid.

MADAM PONSPILAT: Pa trakase pou mwa Madam Je… Je… Je… (li seye mem pou dir sa nom la me abba) Madam Je… Je… Je…. ( Coquille de Carthage vinn ver li, poz lame lor so zepol ar boukou tandres.) Madam Jeri mo pou servi mwa momem. Okip lezot envite. Les mo ed bann zanfan la. Pa bon fer dominer ar zot. Katija, to pa finn prezant mwa to bonom.

KATIJA: Be … Be! Sori Madam Ponspilat. Mo finn fer malelve. Aziz, mo prezant twa Madam Ponspilat.

MADAM PONSPILAT: Apel mwa Kalpana.

AZIZ: Madam Kalpana, ou finn gagn nouvel Misie Ponspilat?

MADAM PONSPILAT: Mo kwar li bien me mo pa gagn drwa vizit li. Mem avoka pa gagn drwa.

KATIJA: Kan zot pou larg li?

MADAM PONSPILAT: Zot dir zot pou larg li si li aksepte sign enn dokiman kot li dir ki li ti envit larme fer enn koudeta parski li nepli ti pe kapav gouverne. Mo bonom prefer mor dan prizon ki fer sa. Mo pa kone kifer me mo kwar li ena rezon.

COQUILLE : Li ena rezon. Kot nou ‘si zot ti fer mem zafer. Fer kwar ki nou ti envit zot vinn diriz nou destine.

TI-MARIE: Ki ti arive kot zot?

YONI EK LINGA: Vomie to dir zot, Coquille. To plis konn explik sa.

COQUILLE : Ena plizier milener desela, lor planet Carthage, nou ti amenn enn sanzman radikal dan nou manier viv, prodir ek konsome. Olie ankouraz konpetision, nou ti desid pou ankouraz korperasion. Li pa ti fasil parski lespri egois ti bien for okoumansman. Olie ankouraz rivalite nou ti desid pou apiy lor partaz, lamour ek pran kont. La ‘si ti ena problem parski ena ki ti pe tom dan letarzi e ti pe koumans devlop enn mantalite parazit. Pa ti fasil. (Lamizik lagitar ek tanbouren koumans akonpagn parol Coquille de Carthage.)

Nou pa ti ole lespri posesion
pran plas konpasion, fer zanfan Bondie
vinn enn nimero lor karo damie.
Nou ti ole fam parey kouma zom
aret fer lager, aret fabrik bom;
aret koul violans dan tou relasion;
aret vers pwazon dan vant lanatir;
nou ti ole viv
enn lot manier,
enn lot kiltir.

YONI EK LINGA: Nou ti ena enn gran zarden
kot tou bann plant ek zanimo
ti partaz ansan zot desten
dan douser gramaten,
dan douser tanto,
dan maler kouma boner.

Enn zour bogi rant dan parter,
rant dan verze ek potaze,
plant laenn dan nou leker,
met menot dan nou lespri,
fer kichiri ar zindagi.

COQUILLE: Dirizan Jalsa Douniya pa ti ole ki Carthage kontinie viv so manier viv. Dousman-dousman li ti aste bann opozan, met for dan propagann e kan zot santi ki malgre nou febles nou sistem pe tini bien, zot opte pou solision militer, lafors kanon ek mitrayez. Dan sa domenn la, mo bizen rekonet nou ti feb. Nou pa konn lager.

YONI EK LINGA: Nou ti ena enn gran zarden
kot tou bann plant ek zanimo
ti partaz ansan zot desten,
dan douser gramaten,
dan douser tanto,
dan maler kouma boner.

Enn zour bogi rant dan parter,
rant dan verze ek potaze,
plant laenn dan nou leker,
met menot dan nou lespri,
fer kichiri ar zindagi.

COQUILLE: Yer zot ti bril Carthage, zordi zot pe bril Jericho. Zot pou kontinie fer ravaz tank pa aret zot lelan.

TI-MARIE: Be kouma pou aret zot lelan? Zot for. Zot ena zarm. Nou nou ena zis nou lafwa.

M-M: Jeri dir ki Nouvo Inosans finn fini koumans grandi dan antray koripsion Jalsa Douniya.

COQUILLE: Pouritir finn vinn fimie ki pe nouri nouvo lavi e pou donn nesans Gran Renesans. Samem li’nn dir mwa vinn dir zot. Pa bes lebra. Listwar pa finn arete. Okontrer li fek koumanse. Li ena enn mesaz spesial pou twa, Ti-Marie, so gate pouri.

TI-MARIE: Pou mwa?

YONI EK LINGA: Enn zour bogi rant dan parter,
rant dan verze ek potaze,
plant laenn dan nou leker,
met menot dan nou lespri,
fer kichiri ar zindagi.

Enn sans ti ena Ti-Marie.

Ti-Marie trap flanbo ‘Ton Jeri
Pou alim labouzi dan fernwar;
Ti-Marie, se to nouvo lespri
Ki pou amenn nesans Renesans.

Ti-Marie, zordi to finn vinn mazer.
Aster finn vinn ler pou tengn routinn yer,
alim lalimier, ekler liniver,
fer nouvo semans redonn lesperans.
Nou sans nou’ena nou Ti-Marie.

TI-MARIE: ‘Ma to konpran kiksoz twa?

M-M: Wi mo koko. To ena enn gran travay pou fer. Jeri panse ki pou amenn enn nouvo desten bizen ki nouvo lavi dirize par Shakti. Zis lenerzi Shakti ki pou tengn lager, amenn devlopman veritab ek lape, anpes zanfan plore, anpes inosans pas kord.

TI-MARIE: Mwa?

COQUILLE: Amizir to grandi to pou konpran pli kler natir to mision.

TI-MARIE: Mo zenn, feb, mo mank lexperyans …

MADAM PONSPILAT: … Kouma Zezi dan dezer. Me beti, to pou travers dezer la. … Nou pou ansam ar twa.

YONI EK LINGA: Ti-Marie zordi to finn vinn mazer.
Aster finn vinn ler pou tengn routinn yer…

SENN 7

(Dan lari, divan lakaz M-M.)

POLISIE 1 & POLISIE 2: ( Sante ek danse endesan.)
Zoli koki dan zoli kartaz la.
Zoli kartaz la dan zoli koki.
Alala koki, alala koki
alala bel-bel koki;
alala koki, alala koki
fer mwa gidi-gidi.
Alala koki, alala koki
alala bel-bel koki;
alala koki, alala koki
fer mwa gidi-gidi.

(Ograde lapolis rantre, akonpagne par so bann zom. Klerman li finn gagn promosion. So lestoma bien garni ar meday e li ena enn led-dekan personel. Li finn vinn plis fezer, plis arogan. E lorla li sou.)

OGRADE: Ayayayaya! Dir zot aret zot sinema, zot natak, zot tamasa, zot komeraz!.

LED-DEKAN: Stop the sinema! Atennsionn!

POLISIE 1 & 2: All korek sir!

OGRADE: All pa korek! Mo’le zot monte, desann, lef turn, rayt turn, opa militer e sante ansam ar mwa: Lef, rayt, lef, rayt, sot kanal napa kraz kaka. Enn, de, trwa, start. Lef, rayt, lef, rayt, sot kanal napa kraz kaka. Once more. Lef, rayt, lef, rayt, sot kanal napa kraz kaka. Once more. Lef, rayt, lef, rayt, sot kanal napa kraz kaka. Once more. Lef, rayt, lef, rayt, sot kanal napa kraz kaka.

POLISIE 1 & 2: Komie once more ankor ena?

LED-DEKAN: Shut up! (2 polisie la kontinie.)

OGRADE: Bon zot kapav arete. (Zot kontinie.) At ease! (Zot aret sek, tap ar zot kamarad, tonbe.) … Ekout mwa bien. Dan sa lakaz la ena 10 dimoun sibversif, danzere, orlalwa, menas pou lord ek stabilite, ennmi progre, adverser trankilite, lape, armoni, lekilib, devlopman etc. etc. ensiswatil. Ankor tro boner pou eliminn zot, efas zot, swisid zot, krisifie zot. Vey zot bien, pa les personn sorti. Mazinn konsians profesionel, moralite, responsabilite; fer lef, rayt … me je ne veux pas, I don’t want, nolle prosequi ki zot difam zot ran, zot satiriz zot stati, zot bliye zot darma ek zot karma, kas poz, sant sipa ki, ki, ki, ko , ki, li, ko, ki ki gidi zot sipa li, li, li, zie. Maler, malonet, skandal! Senier modi zot, Lisifer beni zot. Orevwar, salam, namaste, sayonara, arivederchi! Rapel bien, zis minwi tou bann kok pou koumans sante pou pous jab. Pa bizen peur, panike, konstipe ousa retrograde. Trap kok, tini kok me pa peur. Seki peur pou pey shoeur. For the time being, shut up, bous labous, bous nene, zorey, fffff… Reposez vous en paix. Amen!

POLISIE 1 & 2: All things bright and beautiful
Our saviour made them so.

(Ograde ek so bann zom sorti.)

SENN 8

(Dan fortres spasial. Zeneral pe koz ar enzenier-sef.)

ZENERAL: Tou korek, enzenier-sef?

ENZENIER-SEF: Mo lekip finn verifie tou bann sistem. Peyna okenn problem. Mo finn met enn lekip meinntenenns lor lekipman enformatik. Zot pre pou fini. Dan trant minit nou pe kit Fortres Spasial 1 pou verifikasion Fortres Spasial 3.

ZENERAL: Komie ena antou?

ENZENIER-SEF: Ki zafer?

ZENERAL: Fortres spasial.

ENZENIER-SEF: Sou mo responsabilite ena trwa. Lezot mo pa kone.

ZENERAL: Kisannla kone?

ENZENIER-SEF: Zis Prezidantisim ek so lantouraz restren pou lenformasion top-sikret.

ZENERAL: Sitiasion ki manier dan Jalsa Douniya?

ENZENIER-SEF: Gran boug la finn trap tou lafisel dan so lame. Li zwe lamizik ki li anvi e tou bann poupet danse. Li finn kre enn sistem enformatik paralel me plis pwisan. Sekife ki li li kapav rant dan rezo zeneral me zeneral pa kapav rant dan so sistem. Donk, li konn kler-kler tou seki pe pase. (Zeneral paret trakase.) Me sak roz ena so pikan. Li pe koumans gagn problem ar lazenes.

ZENERAL: Ki kalite problem?

ENZENIER-SEF: Ti enevitab sa. Plis lanpir la grandi, plis dimoun santi koumadir zot pe perdi pie; zot rod gagn konpran, zot rod sekirite, proximite, transparans pou zot kapav gagn enn lizour, pou ki zot kapav donn enn sinifikasion zot lekzistans. Partou dan bann gran lavil ena bann mouvman kontestasion, bann revandikasion. Parfwa zot al pli lwen. Zot dimann enn lot kalite lavi.

ZENERAL: Enn lot kalite lavi?

ENZENIER-SEF: Li ankor vag me seki kler zot ole plis demokrasi, plis liberte, mwens polision, gaspiyaz ek koripsion. Bon mo bizen ale. Orevwar Zeneralisim! Mo bizen revini lane prosenn.

ZENERAL: Si mo ankor la enzenier sef, si mo ankor la. (Zot riye.)

SENN 9

(Dan lakaz M-M. Tou dimoun atab. Zot finn fini manze. Ena pe bwar kafe, ena dilo, ena latizann.)

M-M: Kafe, kisannla ole ankor enpe kafe?

YONI: Kapav gagn enpe latizann, tantinn. Enn gou spesial. Kouma ou prepar sa?

M-M: Enn melanz sitronel, fey bigarad ek yapana. Li fer manze desann. Dan enn timama to pou regagn fen.

MALIGA: Tantinn, ou finn gagn nouvel Marie-Ange? (Silans.)

M-M: (anbarase; li get Coquille ki bes latet; li fer enn zefor pou paret normal.) Mo kwar tou korek. Toumanier mo pe atann so nouvel nenport ki moman. … Nou kontinie nou reveyon. Pa les tirani aroz panse amer lor meni laniverser Ti-Marie. (Tou dimoun aplodi.) Erez mo foufoun?

TI-MARIE: Wi me …

M-M: Bliye me. Get bon kote lavi. Pa les tirani kabos to rev. Linga, to ti promet nou enn sirpriz.

LINGA: Yoni ek mwa, enn fwa nou ti zwenn enn gran mazisien-artis ki ti ena enn gran koleksion travay kreatif ki sorti enpe partou dan liniver. Ti ena enn ladan ki rant bien dan lanbians seswar, ideal pou kontinie nou reveyon.

TI-MARIE: Kouma li apele?

LINGA: Spektak la?

TI-MARIE: Non, mazisien-artis la.

LINGA: Prospero.

TI-MARIE: Spektak la?

LINGA: ‘Dropadi’.

YONI: Donn enn koudme tou dimoun. Nou avans latab, sez; fer plas pou bann artis.

LINGA: Prospero ti donn nou pouvwar enport enn parti so spektak atraver limazinasion.

YONI: Nou tou, nou trap lame, fer enn laronn. Nou resit ansam enn mantra trwa fwa:

Dropadi finn ne, Halalouya;
Dropadi finn ne Soubhaann Allah;
Dropadi finn ne, Shanti, Shanti, Shanti.
OM.
Kan nou finn dir sa trwa fwa, nou al asiz otour lasam la, les omilie lib.

LINGA: Lenerzi kosmik pou avoy zimaz prolog ek senn final spektak la. Nou ferm lizie, konsantre, nou dir nou mantra trwa fwa. Enn, de, trwa. Koumanse!

(Zot trap lame, fer laronn, dir mantra la trwa fwa. Lalimier tengn partou. Enn spektak mazik ek siblim paret lor lasenn.)
NARATER (VIE BONOM EK VIE BONFAM)
Ver leker listwar letan tourn so far
Pou depoz so zerm dan vant marenwar;
Lekor kont lekor dan enn mem frison
Zot pe donn nesans zot prop kreasion.
KER
Dropadi finn ne, Halelouya;
Dropadi finn ne, Soubhaann Allah;
Dropadi finn ne, Shanti, Shanti, Shanti.

2
Dan lebra listwar letan bourzone,
Toulede lekor tranble, frisone;
Lekor kont lekor, letan ek listwar
Pou akous ansam pwazon dezespwar.
KER
Dropadi finn ne, Halelouya;
Dropadi finn ne, Soubhaann Allah;
Dropadi finn ne, Shanti, Shanti, Shanti.

3
Lor lezel listwar letan vwayaze,
Li poz so semans dan leren glase
Leklips koumansman, eklat nam silans.
Lamour transparan eklo dan enn dans.
KER
Dropadi finn ne, Halelouya;
Dropadi finn ne, Soubhaann Allah;
Dropadi finn ne, Shanti, Shanti, Shanti.

4
Lame dan lame, letan ek listwar,
Pou seki trouv kler zot amenn lespwar,
Lavi vinn lamor, lamor vinn lavi,
Febles vinn lafors, dezord armoni.
KER
Dropadi finn ne, Halelouya;
Dropadi finn ne, Soubhaann Allah;
Dropadi finn ne, Shanti, Shanti, Shanti.

5
Letan ek listwar finn larg bann petal,
Zot pe sof later ar laflam kristal.
Dropadi finn ne, Dropadi finn ne,
Mama nou later, gran ser silansie.
KER
Dropadi finn ne, Halelouya;
Dropadi finn ne, Soubhaann Allah;
Dropadi finn ne, Shanti, Shanti, Shanti.

NARATER: Lontan-lontan dan Jericho, kot lipie Himalaya, laba kot plafon later tous sali lesiel, ti’ena de fami ki ti divize par ti lespri, mesanste, gro poumon. Akoz sa ti’ena bel garrbarr ki ti vinn neseser pou tengn garrbarr e amenn lape dan devlopman e devlopman dan lape. Zot ti fer fas boukou soufrans me enn sans pou zot, zot ti ena Dropadi.

Lager – fon mizikal – diapo – britaz – etc. Boukou lamor ek destriksion.

LAVWA FAM: Otan larm ek soufrans!
Ar tousa nou finn rans.
Laba bann orfelen
Pe plor disan imen.
KER: Eski ena lespwar pou nou sorti dan marenwar?
Eski fitir pouvwar pou tengn lager avan tro tar?

LAVWA FAM: Bann karo kokliko
Anlarm pe get lao.
Lager ti neseser,
Neseser tengn lager.
KER: Eski ena lespwar pou nou sorti dan marenwar?
Eski fitir pouvwar pou tengn lager avan tro tar?

LAVWA FAM: Nou repran nou lelan
Pou plant nouvo letan
San ki nou fann disan.
Tou imen dan mem kan.
KER: Eski ena lespwar pou nou sorti dan marenwar?
Eski fitir pouvwar pou tengn lager avan tro tar?

Larme viktorie rantre.

SOLDA 1: Nouvo soley laroze
Diaman briyan lor tou fey
Pe vers kristal dan later ,
Later ansent.
Loyo sek pe bourzone,
Pe ras lavi dan somey,
Pe koul lespwar dan leker,
Leker bien krent.
KER: Lespri Dropadi, lenerzi Shakti.

SOLDA 2: Bann fler sezon pe eklat
Silans kouler ar frison,
Sarz liniver ar douser,
Douser gro vant.
Lalinn, soley fer regat,
Travers lesiel san friksion,
Sarye letan dan lezer,
Lezer san fant.
KER: Lespri Dropadi, lenerzi Shakti.

SOLDA 3: Lizie fixe ver dime,
Andey amer par deryer,
Rev nouvo youg pe grandi,
Grandi lespwar.
Nouvo lavi finn zerme,
Lagren lespwar linite
Zordi koste nou kote,
Kote listwar.
KER: Lespri Dropadi, lenerzi Shakti.

SOLDA 4: Lor lezel listwar letan vwayaze,
Li poz so semans dan leren glase
Leklips koumansman, eklat nam silans.
Lamour transparan eklo dan enn dans.
KER: Dropadi finn ne, Halelouya,
Dropadi finn ne, Soubhaann Allah,
Dropadi finn ne, Shannti, Shannti, Shannti.

SOLDA 5: Lame dan lame letan ek listwar,
Pou seki trouv kler, zot amenn lespwar,
Lavi vinn lamor, lamor vinn lavi,
Febles vinn lafors, dezord armoni.
KER: Dropadi finn ne, Halelouya,
Dropadi finn ne, Soubhaann Allah,
Dropadi finn ne, Shannti, Shannti, Shannti.

TOU SOLDA ANSAM: Letan ek listwar finn larg bann petal,
Zot pe sof later ar laflam kristal.
Dropadi finn ne, Dropadi finn ne,
Mama nou later, gran ser silansie.
KER: Dropadi finn ne, Halelouya,
Dropadi finn ne, Soubhaann Allah,
Dropadi finn ne, Shannti, Shannti, Shannti.
O M.

( Spektak la fonn kouma mazik. Bann dimoun lor lasenn koumadir finn ipnotize. M-M premie pou tap lame, lezot swiv.)

M-M: Extra! Extra! Extra!

SENN 10

(Dan lari, divan lakaz M-M. Ena de nouvo santinel, Esau ek Jacob, ki finn ranplas Abel ek Cain ki ti sirvey lakaz M-M zis avan nouvo sift. )

JACOB: He Esau! To kone dapre Labib, mo ti trik twa. Mo ti reysi tor twa to tit gran-frer. Mo sir dan lavi ‘si mo pou tor twa parey.

ESAU: Ena Jacob ki bon; ena Jacob ki move. Mwa mo kwar to enn bon Jacob.

JACOB: Ki to dir? Mo enn bon zako?

ESAU: Enn bon Jacob.

JACOB: Han!

ESAU: Anverite nou de zako.

JACOB: Kifer to dir sa.

ESAU: Be get nou. Zordi lavey Noel. Sover pre pou ne e nou ki nou pe fer? Nou pe vey bann dimoun ki zame finn fer personn ditor. Letan nou pe tranble kouma de modi lor laport lanfer pou anpes pansioner paradi sorti, nou sef, telman li gagn meday ki li bizen enn boy pou sarye zot. Mo enn veritab zako. Mo merite ki to ras mo tit.

JACOB: He, get lao!

ESAU: Ki ena?

JACOB: Enn pogne zetwal filant kouma konfeti jaman dan lesiel.

ESAU: Dilo beni.

JACOB: Ki to dir?

ESAU: Dilo beni. Lanwit sakre.

JACOB: Ki nou pe fer la, kouma de zako sagren? Nou ti kapav andan, pe sante, pe … … pe priye?

ESAU: Priye?

JACOB: Kifer non?

ESAU: Enposib!

JACOB: Enposib? Kifer?

ESAU: Dapre profesi, nou bizen aksepte zwe rol modi. Cain ek Abel sape. Zot finn fini fer zot kar, zot finn ale. Pandan zot sift pa ti ena okenn bel treboul. Mo santi koumadir nou, nou pou oblize temwen enn gran evennman, … kikfwa enn gran maler.

JACOB: Be, nou kit tou anplas, nou ale.

ESAU: Initil sey mars kont nou prop desten.

JACOB: Lavi pa fasil. Ki pe ariv mwa? Amizir nou pe al ver minwi bann lide bizar pe travers mo lespri. Par egzanp mo pe anvi dimann twa pardon.

ESAU: Dimann mwa pardon? Pou ki zafer?

JACOB: Ena senk mil an desela, mo ti trik twa, mo ti koken to tit gran-frer.

ESAU: Matlo, pa fatig to nam. To kone, ena de kalite dimoun. Ena kouma twa ek mwa. Nou, nou kouma enn bout dibwa sek dan larivier. Kouran ris nou, amenn nou kot li anvi. Apre ena kouma … kouma … kouma … bez sa! mo nepli rapel nanye. Ki mo ti pe dir?

JACOB: Larivier ..

ESAU: Ah wi! Ena ki finn gagn mision pou sanz traze larivier, sanz so profonder, sanz so direksion, sanz so destinasion. Jacob, mo santi koumadir nou rengn finn fini. Apartir minwi … Ki pou arive? To pa santi nanye?

JACOB: Mo santi koumadir mo enn bef tonbe.

ESAU: Nou tou bann bef tonbe dan lanpir Jalsa Douniya. Kifer nou pa kapav kontrol nou destine?

JACOB: Kikfwa nou zis bann pwend’reper pou ed lezot trouv zot sime.

ESAU: Poupet Doukiya dan lame Jalsa Douniya. Ekout sa matlo. To rapel ki de santinel avan nou ti dir nou, samem, Cain ek Abel. Ver minwi pou ena bel deboulman. Ki kalite deboulman, pa kone, me traze larivier kapav sanze. Si nou nou pa fer nanye pou anpes volonte nouvo desten tras nouvo traze; si koumadir olie ouver lizie ek zorey gran pou ki radar Jalsa Douniya kapte tou lenformasion nou ferm tou; si nou fer sa, nou pou donn lentansion providansiel enn ti kout pous.

JACOB: Kot to finn al aprann sa kalite koze la?

ESAU: Pa kone. Enn kou li nek sorti, pa kone kot li sape. Ki to dir?

JACOB: Samem mo ti pe rod dir twa talerla. Me mwa mo lalang fer rozet kan bizen dir kiksoz serye. Pourtan mo’nn al pli gran lekol ki twa, mo finn fer pli gran klas, mo finn lir pli gran liv. Me kan bizen dir kiksoz, mo lalang amare.

ESAU: Avoy ferfout do ta!

JACOB: Samem mo pe dir. Nou avoy tou ferfout. Nou tire depi isi.

ESAU: Pa koumsa. Nou res isi. Kikfwa nou kapav gagn enn ti seke dan Listwar.

JACOB: Kouma Dammarro ek Kaspalto?

ESAU: Samem. Get dan sa kwen laba, peyna kourander. Anou kal nou bien, nou dormi. Si ler minwi sone nou tande ek trouve, olkorek; sinon tanpi. Savedir Listwar pa bizen nou. Nou zis bon pou desbinn.

JACOB: Mo pe pans mo fam ek mo de zanfan. To marye twa Esau?

ESAU: Non.

JACOB: To peyna personn?

ESAU: Non. … Anfe mo ena enn … boyfrenn.

JACOB: To gay?

ESAU: (Silans.)

JACOB: Viv to lamour dapre to natir. To kone ena enn ti planet kot bann abitan kwar ki mem Bondie parfwa degiz li kouma gay pou fer Listwar avanse. Peyna pou onte. Nou ete seki Bondie finn fer nou.

ESAU: Samem problem. Sakenn lor so planet. Nou servi langaz me nou pa konn kominike. Ena kwar Bondie zom; ena kwar Li enn fam; lezot atas zimaz zanimo ar Li; ena kwar Li gay. Anverite, Li tousa e Li plis ki tousa.

JACOB: Nou al kasiet freser laba?

ESAU: Oke! Me gard enn lizie ouver. Tansion espion.

JACOB: Wi! Kapav osi gagn enn seke dan bis sanzman.

(Zot riye, may zepol zot kamarad, sant
“All things bright and beautiful
Our saviour made them so.”
zot sorti.)

SENN 11

(Dan lakaz M-M.)

LINGA: ( Ar Maliga.) Mwa mo pa konpran kifer dimoun dan Jericho per koumsa. Zot per Satan, zot per Bondie, zot per zot vwazen, zot per etranze, seki nouvo, seki diferan …

MALIGA: (Ar Linga.) Nou mank konfians dan noumem. Sa finn fer nou vinn konservater. Patron, pret ek politisien, Tantinn dir nou, zot pres mem mesaz: bizen prezerv valer ansestral. Parfwa, telman nou rod rasinn, nou tas ar kanbar. … Lavi pe sanze, zot ‘le ki nou lespri kol lor seki ti, pa lor seki pou. Dan Jericho tou dimoun fer sanblan. Samem nou pli gran problem. Nou bann tirer plan. Tou dimoun tir plan pou enpresione. Nou mank senserite. Olie viv nou santiman natirelman ek senserman, nou fer ek dir seki politikman korek; nou fer senn pou pas bagou, pou kares bann reflex paseis, pou fer plezir bann ki ena pouvwar. Mo’nn plen ar sa, mo dir twa. Kan nou pou koumans viv dapre santiman senser ki nou leker ek nou lespri dikte nou natirelman?

LINGA: Dan Carthage ‘si ena mamlouk ek zwav koumsa. Zot ti enn minorite. Zotmem ti fer enn lalians ar dirizan Jalsa Douniya pou devir bol. Ipokrit, entrigan ek enposter, zot kraz tou pou zot gagn zot bout. Prensip ek konsians pa ekziste dan zot vokabiler.

MALIGA: Partou parey, savedir. Ki fout lite, reziste; les dilo larivier sarye nou, al zet nou dan lagel reken.

LINGA: Non, fode pa bes lebra. Dan lavi ena sezon maler ek larm, ena sezon boner ek sourir. Dapre bann gran savan nou dan enn youg nwar, sezon soufrans, imiliasion, fristrasion. Me okenn youg pa permanan. … Maliga, si koumadir, … si enn zour mo envit twa pou vinn ar mwa dan enn gran vwayaz, to pou aksepte?

MALIGA: Be to pa ti dir ki twa ek to ser, zot bann refizie?

LINGA: Kan so ler vini.

MALIGA: Kan so ler vini?

LINGA: Zegwi lorloz pe mars vit-vit ver minwi. Enn nouvo lepok pre pou ne. Si mo dir twa vinn ar mwa pou viv dan nouvo lepok, to pou refize?

MALIGA: Linga, mo fek fer to konesans. Yer mo mem pa ti konn twa. To tro rapid. Difisil pou mo nek ploze kan mo pa konn profonder dilo, kan mo pa kone sipa ena ros anba sirfas.

LINGA: Me mwa mo kone. Mo kapav gid twa.

MALIGA: To bien zanti me mo prefer dekouver mo sime par momem.

LINGA: Mo pou atann ziska to dir wi mem si ena pou atan enn youg net.

MALIGA: To konn servi zoli koze pou brouy lespri bann pov inosan. … Tantasion for. Mo bien anvi aksepte to envitasion … kan so ler vini. … Ekout mwa tou dimoun! Mo ena enn zoli nouvel pou anons zot. Ouver zorey bien. … Korek sa Katija? … Rayt! Lane prosenn Katija ek Aziz pou vinn paran. (Tou dimoun aplodi.)

AZIZ: Si tou pas bien.

MADAM PONSPILAT: Tou pou pas bien. Kifer non!

( M-M rantre, enn labouzi dan so lame drwat, enn foto dan so lame gos. Li al kot enn latab akote arbdenwel, poz foto la, met labouzi la akote li. Pandan ki li pe fer sa …)

TI-MARIE: Ma, ar to labouzi, to kouma Lady Macbeth. (Lezot apart Coquille riye.)

M-M: (Silans. Li get foto la, souy so lizie, fer enn signdekrwa. Ti-Marie realize ki ena problem. Li apros kot latab la.)

TI-MARIE: Noooon! (Coquille galoupe al trap li pou konsol li.) Li finn mor dan mo plas.

COQUILLE: Li finn donn so lavi pou ki to kapav reysi to mision. Li ti kone. To papa ti koz ar li dan so rev.

M-M: Dan Kazern, zot finn viol li, tortir li e finalman touy li. Ti-Marie, fale pa to plore. Nou bizen gard so sakrifis kler dan nou memwar pou ki zame, zame ankor sa arive. Tank ki kas, kanon ek labraget diriz lekzistans toulezour disan Marie-Ange pou koule. Ti-Marie, Siva, Yoni, Linga, Coquille, Maliga, Aziz, Katija lavenir dan zot lame. Kalpana ek mwa, nou res enn dernie ferlong pou tini. Kalpana, dime pou ena gou margoz pou twa. To kone ki mo pe rod dir twa?

MADAM PONSPILAT: Zot finn … … Li’si? (M-M sakouy latet. Madam Ponspilat kasiet so figir dan so de lame. So plore eklate kouma enn volkan ki nepli kapav toufe. Li kriye enn kou for, plore, li tom san konesans. Coquille ek M-M al tini li, anpes li tonbe, sarye li al poz li lor divan.)

M-M: Coquille, ti’a bon zot okip li. Pli fasil pou zot.

(Lorloz koumans sonn minwi. Lor douziem kou, enn zwe lalimier pwisan, miltikolor pers twatir lakaz, nway lasam la e anmemtan, enn lamizik persan anvlop lasal teat. Sa dire enn bout letan. Apre se blakaout. Kan lalimier normal retourne, ena zis M-M lor lasenn.)

SENN 12

(Dan fortres spasial. Zeneral pe tripot enn fam lor divan. Li san kalson. Kapitenn rantre kouma siklonn.)

KAPITENN: Zeneral, mo bien bizen koz ar ou. Zeneral, mo kwar mo pe vinn fou.

ZENERAL: Pa pe. To’nn fini vinn fou.

KAPITENN: Wi sef. Zeneral, talerla, mo ti lor enn platform sirveyans. Mirak mo dir ou. Mo trouv plizier dimoun, san okenn lekipman lespas, pe flote, pe monte e ler zot pass pre kot mwa, zot fer bann plezantri lor mo kostim astronot. Lerla pli gran mirak! Lesiel ouver, zot rantre, fer mwa salam e disparet.

ZENERAL: To finn vinn pagla! Ki to pe radote? Lesiel ouver! Nou dan lesiel la. Samem apel lespas.

KAPITENN: Mo kone sef. Me mo dir ou lesiel ti ouver.

ZENERAL: Enn trou nwar?

KAPITENN: Non, pa trou nwar. Enn lekleraz ble pal ar kouler lor ek larzan

ZENERAL: Siperstision la vre? Siperstision pa kapav vre.

KAPITENN: Kwar mwa Zeneral, mo finn trouve ar mo de lizie.

ZENERAL: To pe fer mo kalson tonbe!

KAPITENN: Ou peyna kalson Zeneralisim.

ZENERAL: Hen!

SENN 13

(Dan lari, divan lakaz M-M.)

JACOB: (Pe ris so mas.) To’le enn dam?

ESAU: Non mersi. Mo pa ti kone to fim lerb.

JACOB: Zis en fwa par an, pandan enn ertan. To konn bien dan Jericho, ennfwa par an, pandan enn ertan, li legal fim lerb. Pandan sa enn ertan la pa gagn drwa aret kikenn ki pe fim lerb. Ant douziem kou minoui ek enn er lerb li legal. Enn er enn segonn li revinn ilegal

ESAU: Kifer sa?

JACOB: Personn pa kone, personn pa konpran me tou dimoun aksepte san poz kestion. To sir to pa’le seye? … To trouve? Nanye pa finn arive. Enn ta senn dan vid. Nou ti bien kapav pe dormi trankil kot nou.

(Laport lakaz M-M ouver. Li paret dan lakadreman e so silouet dan lalimier fer li paret enpresionan. Li avanse, vinn lor sime. Jacob ek Esau galoupe vinn ver li.)

JACOB: Madam, Madam, pa gagn drwa sorti. Retourn dan ou lakaz. Nou’nn gagn lord servi lafors, si neseser, pou fer ou retourn dan ou lakaz.

ESAU: Madam Capricorn, rann enn servis, retourn kot ou. Ena movezer deor.

M-M: Zot pa finn trouv nanye?

ESAU: Ki zafer?

M-M: Enn tourbiyon lalimier for, tou kouler ki ris tou kouma enn aspirater. Enn son persan ki fer zorey vinn sourd, ki paraliz ner. Pourtan …

JACOB: (Ar Esau.) To kwar Madam la sou?

ESAU: Non.

JACOB: Fou?

ESAU: Non do ta! … Kiksoz bien drol finn arive. Sa mo sir.

JACOB: To sir? Kouma to sir?

ESAU: Enn lot kalite konpran, konpran feminen.

JACOB: Konpran feminen? To sir to pa finn lerb, to’si?

M-M: Zot sir zot ti la?

ESAU: Wi Madam.

M-M: Drol! Kouma zot apele?

ESAU: Mwa, mo Esau, li li Jacob. Nou nepli lager.

M-M: De ki ti la avan?

ESAU: Abel ek Cain.

M-M: Zot’si zot’nn aret lager?

ESAU: Pa kone. Mo kwar.

(M-M vinn dan lavansenn.)

M-M: Desten fam pa fasil. Mo dan prizon. Mo gardprizon apel Abel ek Cain, Esau ek Jacob. Mo bieneme anmision. Mo tousel. Komie letan ankor mo pou bizen sarye mo lakrwa envizib; komie letan ankor mo pou zis enn lonbraz, enn malediksion lor ki fasil avoy kout ros. … Enn sans ena Ti-Marie. … Mo tifi, fer manier to reysi kot mwa mo’nn fel.

ESAU: Madam!

M-M: (Silans.)

ESAU: Madam!

M-M: Wi.

ESAU: Kouma ou apele?

M-M: … Marie-Madeleine.

RIDO

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.