(SORI, GEORGE BERNARD SHAW)
©DEV VIRAHSAWMY AND ICJM
ENN REVIZION MALELVE
PAR DEV VIRAHSAWMY
O Bondie Saraswati
tranp mo plim dan lank beni,
gid mo lespri ar bote,
plen mo kaye ar bonte.
BANN PERSONAZ DAN LORD KI ZOT PARET
MADAM DANBALANS (ANVIRON 50 AN ME PARET BOUKOU PLI ZENN)
JO, GARSON MADAM DANBALANS (ANVIRON 25 AN)
FI, TIFI MADAM DANBALANS (ANVIRON 30 AN)
DIMOUN 1
DIMOUN 2
DIMOUN 3
DIMOUN 4
LIZA, MARSAN LAZLE-GOYAVDESINN (ANVIRON 30 AN)
PROFESER PIGMALION (ANVIRON 50 AN)
SITARRA (ANVIRON 40 AN)
MARIE-LOUISE, GOUVERNANT KOT PROFESER PIGMALION (ANVIRON 60 AN)
PAPA LIZA, ENN SOMER PROFESIONEL (ANVIRON 55 AN)
MADAM PIGMALION, MAMA PROFESER PIGMALION (ANVIRON 70 AN)
MAZORDOM KOT MADAM PIGMALION
PROLOG
Ena 300,000 banane
nou anset envant koze,
servi labous ek poumon,
lalang, lalev ek nene
pou chombo so destine;
fer so servo vinn epe;
alim limazinasion
pou ekler soley dime.
300,000 banane pli tar
laplipar finn res katar
e detrwa ki kontrol far
kontinie fer zot vantar.
Ale-vini, Pigmalion
tas lor poto kreasion.
300,000 banane pli tar
lalang ankor amare;
lespri souvan lok-loke;
‘ki ete’ pa konn gete;
desten may dan marenwar.
Ale-vini, Pigmalion
tas lor poto kreasion.
TABLO 1
Divan teat Porlwi, apre enn spektak. Gro lapli pe tonbe. Seki finn vinn par loto pe al rod zot loto anba zot parapli; seki res Porlwi pe al marse ousa pe sey gagn enn taxi. Ena seki res andeor Porlwi e ki peyna loto; zot pe atann transpor piblik aswar. Apre enn gran mouvman ena zis detrwa dimoun dan lavarang teat. Lapli pe dir ‘mwa ki la’.
MADAM DANBALANS
Jo, mo garson al rod enn taxi. Lapli la pa pou aret tonbe.
JO
Kot pou gagn taxi sa ler la? Tou taxi okipe.
FI
Un bachara sa! Nanye li peut fer. Al cherche un taxi, inbecile!
MADAM DANBALANS
Aret britaliz li fi. Ale mo garson; rod kote Plasdarm … sinon al Plasviktorya.
JO
Dan sa lapli la?
MADAM DANBALANS
Hen, pran mo parapli.
FI
Koman je veux fer mwa?
JO
Atann anba lavarang.
FI
Espes de chouchoundar, fatra! Maman, ou pour lèche lui brutalise moi?
MADAM DANBALANS
Fi, kifer to pa koz normal kouma tou dimoun?
FI
Maman chérie, tu veux que je koz gro kreol kom les bachara? No way! Ce patois grossie me fe vomir. Wek! … ou plutôt ‘oueque’!
MADAM DANBALANS
To ankor lamem, Jo. Ale vit mo bebe.
FI
Bebe! Un gro bene, oui. Fatra, to pa’nn tande. Va chercher taxi pou mademoiselle Danbalans. Olie duboute couma statue, bouge le waya. Bouge le waya Monsieur bachara. Maman, tu vois combien il me provok.
MADAM DANBALANS
Jo, lapli finn pase enpe, galoupe al rod enn taxi. Ale beta!
(Ler li sorti lor vites li tap ar Liza, enn mamzel anviron 30 an ki vann lazle goyavdesinn dan bann ti po ki li finn plase dan enn pagne. So pagne tonbe, detrwa po kraze. Jo pa mem arete pou gete.)
LIZA
Eh Jo, gete kot ou fou ou lapat… Get ki ou finn fer … trwa po lazle dan labou … kisannla pou pey lepo kase … faner! 150 roupi dan dilo… enn demi-zourne
travay dan baydoum … mem pa arete pou gete… koumadir nou pa ekziste… kras lor nou ale. … nou pouritir nou … nou nenport nou … lapolis pa trouve sa … nek
mars lor nou laswer … bondie kan ou pou kas-kas zot … fer zot pey zot pese…
DIMOUN 1
eta aret rabase … ena enn mamlouk pe ekrir tou … espesial brannch … miray ena zorey
LIZA
Mo onet mwa… mo viv ar laswer mo travay. … ki mo pa gagn drwa? ou trouve madam dan ki bez sa kouyon la finn met mwa …
MADAM DANBALANS
Ou konn mo garson?
LIZA
Ou garson … kisannla ou garson …
MADAM DANBALANS
Kouma ou kone li apel Jo?
LIZA
jo … tou dimoun jo … e jo dir madam dan zar ki jo se jo…
FI
Sûrement li fer so mofinn avec cette trainée.
LIZA
ki to dir zeswizela … trene … kisannla trene … trene tomem lagel traver … to pou pey dega ki li finn fer … hen … koze lagel dan zar …
DIMOUN 2
Tansion … ena mous pe ekrir …
LIZA
… les li ekrir … li bon li ekrir … mo pou fer deklarasion … lagel traver zoure … dir mo trene … samem zot manier … zot met ar dimoun onet … ki gagn so
lavi ar so prop laswer… kisannla pou pey trwa po kase…
MADAM DANBALANS
Ala ou 150 roupi. Aret agas nou!
LIZA
akoz zot ena kas zot kwar zot tro gran … koz gra … nou ti dimoun peyna personn pou pran nou par … koumadir nou lamone zete nou…
PIGMALION
Aret moulougande mamzel! Ou tapaz pe insilte kolonn sa Tanp Kiltir la, teat ki finn temwen sivilizasion. Aret ou jare verbal. Koz prop, koz langaz gramatikal, semantik ek poetik. Aret fer malang ar parol Bondie. Langaz Labib, roman, poezi dramatik, satirik, romantik pa finn fer pou vomisman ek palab enn garni fware!
LIZA
ki li gagne sa boug la … pa kapav koze kouma tou dimoun … kot li sorti … ki li kwar nou mars ar diksioner … fer vantar ar sertifika … dominer … fer dominer
… grannwar … ki li kwar liete … lapolis … aret sa boug la … taker sa
DIMOUN 3
limem ekrir tou … espion sa
DIMOUN 1, 2, 4
depi talerla pe dir twa Liza …
LIZA
ki li kwar li ete… ekrir … ki li ekrir … kot nou drwa… nou liberte …
PIGMALION
Choupchat chokrri! Ki ou problem?
LIZA
ki drwa ou ekrir seki nou dir… ki drwa …
PIGMALION
Ou enn spesimenn rar dan laboratwar imen.
LIZA
li pe rod avoy mwa labatwar…
PIGMALION
Pa labatwar. La bo ra twar.
LIZA
mem zafer … ki ou kwar zanimo mwa… fer kourrbani
PIGMALION
Ki zafer?
LIZA
ki zafer
PIGMALION
Samem, sa mo ‘kourb …’
LIZA
kourrbani
PIGMALION
Kourrbani. Enn zoli mo. (Li tir so karne pou ekrir) k, o, u, r, b, a, n, i, koumsamem ekrir sa? Enn r ousa rr
LIZA
ki ou pe rabase… ki r ou pe dir
PIGMALION
Eski ou konn ekrir sa lang ki nou pe koze?
LIZA
normal mo konn koz mo lang
PIGMALION
Pa koze! Eski ou konn lir ek ekrir sa gran kado ki nou anset finn donn nou pou ki nou kapav lir parol Bondie?
LIZA
ki ou kriye ar mwa… ou mo papa ou…
PIGMALION
Mamzel, si mo ti ou papa mo ti pou atas ou lor enn sez e pa larg ou tanki ou pa finn konn lir ek ekrir nou lang nasional, senbol nou idantite!
LIZA
tande zot tou… li pe menas pou bat mwa… (li koumans kriye-plore)
PIGMALION
Arete! Aret sa grimas la! … Fasad sa teat la pe plore telman ou fer so zorey fermal ar ou tapaz deregle; ler dan nou kapital pe trangle akoz ou polision sonor ki fann pianter partou. Mamzel, tapaz-tourdi-lespri ki sorti par ou labous ti bizen enn ofans kriminel pini par lapenn kapital.
LIZA
(pa konpran nanye)
plore ‘si pa gagn drwa…
SITARRA
Pa per mamzel. … Misie, ou pa kwar ou pe abriti sa mamzel la?
FI
Oui, il parle grammatical … veut impressioner. Vantar!
MADAM DANBALANS
Fi, res andeor sa!
(anmemtan Jo rantre. Klerman li pa’nn reysi gagn enn taxi. Lorla li tranpe kouma enn kanar.)
Jo, kot taxi? Ayo mo garson, to tranpe net! Tansion to malad.
FI
Se moi ki va et malad. Personn pa pran mwa kontre.
PIGMALION
Dan 5 minit ou bis pe pase, madam. Enpe pasians mamzel!
MADAM DANBALANS
Ki bis?
PIGMALION
Bis Pwentosab. Pa labamem ou reste?
MADAM DANBALANS
Kouma ou kone?
PIGMALION
Dialek Pwentosab li bien spesial. … Ala ou bis pe vini. Anavans … Bonswar madam!
(lafami Danbalans sorti. Zis avan li sorti Jo tern enn kou bien for. Tann so ser dir li, “Pa mettre ton mikrob sur moi!”)
LIZA
(li koz ar Sitarra)
madam, aste enn po lazle goyavdesinn ar enn pov malere ki gagn maltrete ar bann zom violan gramaten-tanto …
SITARRA
Mo diabetik, ma fi! Dokter defann manz sa.
LIZA
ed enn malere… mo enn orfelen… mo paran bien pov …
PIGMALION
Mantez! Madam la fek donn ou 150 roupi.
LIZA
vey ou zafer…
SITARRA
(ar Pigmalion)
Ou konn tou bann dialek nou lang nasional?
PIGMALION
Tou, non. Bann prensipal, wi.
SITARRA
Ou konn Profeser Pigmalion?
PIGMALION
Momem sa! Ou, kisannla ou?
SITARRA
Mo apel Sitarra.
PIGMALION
Mamzel Sitarra, ou pa’nn resevwar mo meyl? Mo ti pe vinn zwenn ou lasemenn prosenn.
SITARRA
Mo ti’le fer ou enn sirpriz.
PIGMALION
Kot ou pe reste?
SITARRA
Lotel Sen Zorz.
PIGMALION
Non, ou pe res Nimero 5, Lari Boukie Banane.
LIZA
Misie Profeser, pran enn po lazle. Ed enn malere.
PIGMALION
Mamzel Moulougande, eski ou prodwi respekte bann norm izienn enternasional, izo 9000 ets?
LIZA
(ar Sitarra)
Mamzel, dir li aret manz mo krann … fer mwa boufon… vadire mo zis bon pou desbinn… mo imen mwa.
PIGMALION
Mamzel…
LIZA
mo apel liza ..
PIGMALION
Mamzel Liza, pou mwa ou enn imen, zanfan Bondie ar enn nam… me ou nam li kouma enn metal mat ki pa pe briye. Li pa briye parski ou pa konn servi pli zoli kado ki nou anset sorti Lafrik, Lerop ek Lazi finn donn nou. Enn zoli lang ki sak fwa ou ouver ou labous ou masakre li … me mo bizen rekonet ki mamzel Pwentosab boukou plis koupab ki ou. … Les mo dir ou enn ti sekre. Mo kapav dan trwa mwa montre ou lir, ekrir e koz telman prop ki bann lider politik pou lager pou ofer ou minister kiltir.
LIZA
baprrebap… pa vre sa…
SITARRA
Posib sa. Bien posib mem.
(Lorloz Katedral Sen Lwi sonn minwi.)
PIGMALION
Mesaz lesiel. Mamzel Liza, Bondie limem pe dir ou aret plengne, moulougande. Hen, pran tousa!
(li devid tou so pos dan pagne Liza)
Si ou replengne, bann anz dan lesiel pou modi ou.
(Pigmalion ek Sitarra sorti ansam. Liza pe kont lamone dan so pagne)
DIMOUN 1
To’nn get sa sinema la… Ena marday ladan… Sanse pou montre lir… lergete pe fer biznes…
DIMOUN 4
grimas lor grimas… servi bel-bel koze pou met zoli fam dan lak… lapolis … gouvernman zot tou pe fer katakata… touris orizontal…
DIMOUN 2
to pa trouve zot pa’le nou konn eskimo, volapuk ek esperannto … bann gropoumon bann nimakaram sa… sanse profeser… kikfwa longanis
DIMOUN 3
non do… mo konn misie la… li ekrir boukou liv… pa bezer sa
DIMOUN 1
normal to pou pran so par… li fami ar twa… sirman to gagn to bout
DIMOUN 2
aprann nou lang… nou konn li… aprann seki nou kone… zot pe rod ferm nou dan bwat kondane…
DIMOUN 4
dime boner mo pe al parl tousa ar mo depite…
DIMOUN 1
bizen fer ferm li..
DIMOUN 2
dan prizon ousa dan lazil
DIMOUN 1
personn pa konn enn baz kot kapav gagn enpe nisa
DIMOUN 3
finn minwi pase … pa finn ler pou al dormi…
DIMOUN 4
tro tar pou al dormi… tro boner pou leve… zis ler pou manze, bwar, donn jaz
DIMOUN 1
(enn sega tipik)
Dimans gramaten mo pas kot bazar
zanon la tonbe, Liza ramase.
DIMOUN 2, 3, 4.
Rann zonon la Liza, rann zanon la
Rann zanon la, mo papa ki ti donn sa.
Rann zonon la Liza, rann zanon la
Rann zanon la, mo papa ki ti donn sa.
TABLO 2
(Lelandime ver 10.00 er dimaten. Dan salon Profeser Pigmalion ki bien andezord. Sitarra pe zwe piano e pe sante. Profeser Pigmalion pe ekoute ar plezir ek lentere.)
SITARRA
(pe sante)
Parmi enn miliar zetwal
Ou finn swazir enn ti lil
pou plant lespri liberte.
Mersi. Dan enn ti pei
ou finn sem diversite,
fertiliz nou pie douri
ar nouritir Sentespri.
Mersi. Nou bien apresie.
Mo dir ou enn gran mersi
ou’nn donn mwa nesans isi;
fer mwa dekouver lamour
dan mo aksion toulezour.
Mo dir twa mersi mil fwa
to’nn donn mwa lafwa dan twa.
Mersi to’nn donn mwa enn lang
ki permet konstrir enn pon
ant Lafrik, Lerop, Lazi;
mersi pou sa lamizik
ki permet mwa sant ‘Lasours’;
mersi pou zoli kouler
ki pentir mo larkansiel.
Mo dir twa enn gran mersi
to’nn donn mwa nesans isi;
fer mwa dekouver lamour
dan mo aksion toulezour.
Mo dir twa mersi mil fwa
to’nn donn mwa lafwa dan twa.
Mo dir twa mersi mil fwa
to’nn donn mwa lafwa dan twa.
Mo dir twa mersi mil fwa
to’nn donn mwa lafwa dan twa….
(ler sante fini, Pigmalion paret kontan me preokipe)
PIGMALION
Mo onore ki ou finn swazir mo poem pou konpoz ou sante, ki, mo bizen aksepte, enn mervey mizikal. Sa manier ou finn fizionn Sega ar Jaz li … maha … me ou pa kwar nou pe donn bourik manz lazle?
SITARRA
Ou pa mayn ki mo fer detrwa azisteman pou fer ou sonet rant dan moul mo lamizik?
PIGMALION
Ditou. De realite ar zot prop lozik pe zwenn atraver kreasion… Me dimoun ki abitie ar tiling-tiling, kacha-kacha zot pou konpran seki ou pe fer ek seki mo pe dir?
SITARRA
Si pa seye kouma pou kone. Si pa kas labitid kouma pou fer sanzman. Bizen pran risk. … Mwa, mo pa pou kile. Mo ena enn proze exitan ki mo panse neseser pou devlopman mo vizion artistik. Si ou permet mwa mo pou al delavan. … Mo’nn swazir enn ventenn poem ki ou finn ekrir pou mo prosenn albem. Bien sir pou oblize fer bann tipti azisteman. Mo ena enn lot proze plis anbisie: ekrir lamizik pou bann tex komedi mizikal ek opera rok ki ou finn ekrir e ki pe dormi dan tirwar… Bien sir nou pou respekte ou bann drwa.
PIGMALION
Nou?
SITARRA
Konservatwar TiFrer. … Ou pa paret kontan. Ou pa dakor?
PIGMALION
Li pa enn zafer kontan ou dakor. Eski li enn bon demars? Mo ekrir poem pou montre febles lang parle. Mo kwar ki lekritir konsolid enn lang, donn li enn lot epeser, enn lot dimansion. Si nou sant poezi li pa pou vinn parey kouma parol folklorik? … tilae … tilae! Eski dimoun pou pran lapenn etidie stil poetik ek vizion artistik?
SITARRA
Si sante la tous zot leker, zot pou anvi konn plis … me si zot pa kone sipa sante la ekziste ousa non kan zot pou enterese ar stil ek vizion?
PIGMALION
Poezi bizen beki lamizik?
SITARRA
Pa beki. Plito akonpagnman. Parey kouma pima ki fer enn bon manze vinn pli bon.
PIGMALION
Pa kone!
SITARRA
Les letan fer so travay. Si rezilta negatif, be, nou va abandonn proze la.
(Marie-Louise, anviron 60 an, rantre. Li gouvernant lakaz Profeser Pigmalion. Amizir zistwar la avanse nou pou realize ki se li veritab sef dan lakaz. Souvan li bizen met so patron dan so plas.)
MARIE-LOUISE
Misie, ena enn mamzel ki dir li bien bizen koz ar ou.
(tann enn lavwa deor ki dir, “pa bliye dir li mo finn vinn dan loto”… Marie-Louise tourn ver lavwa pou dir)
Misie la pa enterese pou kone si ou finn vinn par bis, loto ousa kamion!
PIGMALION
Kouma li ete?
MARIE-LOUISE
Bien jangli me so manier koze kapav enteres ou… vadire diaman brit ki pe atann artizan-artis pou gagn rafinnman.
(lavwa deor:”pa bliye dir li mo pou ed li regagn lamone ki li ti perdi yer swar … pa bliye. Marie-Louise tourn ver lavwa pou dir)
Misie la pa enn boutikie, mamzel!
PIGMALION
Fer li rantre!
(Marie-Louise al sers li. Se Liza sa. Li pli prop, louk pli prezantab.)
Ou sa? Mo pa bizen li. Yer swar mo ti pran tou not ki bizen lor so sentax, vokabiler ek entonasion. Pran ou pake ale Madam Marie-Louise.
MARIE-LOUISE
Nw’ale mafi.
LIZA
mo pa enn pake mwa, mo enn imen … apre aret fer ou fanor … mo’nn vinn propoz biznes misie … bines… fizon … foulous… paysa… eeeeen … ou koumans
enterese… ou lizie briye ler tapaz kas sone…
MARIE-LOUISE
Bat lalang avan koze, mamzel. Ou pa dan bazar isi. Personn pa koz ar Profeser Pigmalion koumsa.
PIGMALION
Les li Marie-Louise. Enn spesimenn rar. Enn diksioner sirpat.
LIZA
mo enn imen mwa… pa simenn… pa misioner
PIGMALION
(ar fermte) Choupchap! (ar Sitarra) Ou’le kone kimanier kapav analiz so diare verbal?
LIZA
Mo pa gagn diare mwa… mo prop… mo’nn lav lame… lipie… figir… mo prop mwa
PIGMALION
Ekout mwa, garni fware, ou fer ou lenteresan ankor enn fwa, mo fer skavennjer ramas ou ale.
LIZA
(ar Sitarra) madam anpes li maltret mwa… get kouma li bitor…
SITARRA
Ou kwar neseser sakouy-sakouy li?… Mamzel, dir mwa ki ou’le; kifer ou’nn vinn isi.
LIZA
yerswar li ti dir li kapav montre mwa koz prop, ekrir gramatikal… mo anvi pran leson… konn lir… konte… gard kont… ouver enn ti biznes… aster li pe ensilte
mwa…
MARIE-LOUISE
Mamzel ou pa pou kapav pey Profeser. So leson kout bien ser.
LIZA
Mo kapav pey li 200 roupi par mwa… de… san… roupi… pa enn sou… pa enn kas… de… san… roupi… ki ou dir…
MARIE-LOUISE
Mamzel, fiz profeser li…
PIGMALION
Atann! Atann! 200 roupi se 5% so reveni mansiel. Okenn milioner pa finn ofer mwa otan. Enn ti kalkil. Li fer plis ki 4,000 roupi. 4,000 roupi si enn milioner ti donn mwa 5% so reveni mansiel.
LIZA
so latet pa bon… zame mo ti dir sa… kot mo pou gagn 4,000 roupi par mwa…
(li koumans kriye, plore)
SITARRA
Yer swar ou ti fer ou vantar. Trwa mwa ou ti dir. Mo donn ou sis. Mo pey tou fre: fiz, liv, eberzman, nouritir ek poketmoni. Ou fer sa mamzel la dan sis mwa, pa enn zour anplis, vinn enn dimoun respektab ek respekte; enn dimoun ki konn lir, ekrir, konte; ki koz prop; ki kalifie pou vinn depite, minis e, kifer non, premie minis. Si ou fel ou ranbours mwa doub tou depans. … Ki arive? Ou finn krake?
PIGMALION
Sis mwa … sis mwa, tou fre peye? Tantasion tro for! Pa kapav reziste! … Rayt! Mo aksepte! … Marie Louise, pran sa plot laser sal la, met li anba robine, fwet li
lor ros lave si neseser; bril so lenz sal; al kot Sarlo, kot bazar, pran tou lenz ki bizen e dir li met lor mo kont. Dan sanbdami ena lenz pou madam. Fer li sey lenz ki al ar li…. Me avan, pa bliye, brose, lave ar savon, sampou, … servi lans si neseser…
LIZA
anba robine … mo pou gagn lakranp toutou… mo pa bizen ou lenz… mo onet mwa… pa enn laryaz… mamzel anpes li koz koumsa ar mwa…
MARIE-LOUISE
Misie kot pou met li dormi?
PIGMALION
Met li dan enn kazot dan poulaye.
LIZA
madam pa les li tortir mwa… mo ale mwa… enn lalaz fou sa…
PIGMALION
(li galoupe li al kot laport) Mamzel Liza, si ou swiv mo konsey e aprann kouma bizen, toulezour, ou tann mwa, toulezour ou pou gagn sokola, gato, friyandiz e pou amenn ou promne dan loto. Dan sis mwa ler ou marse dan sime bann galan polipot pou grene lor ou kouma zamalak kont-sezon. Prosenn eleksion, benker sek ou pou kandida; ou pou eli e premie minis pou sipliy ou pran enn minister…. Gout sa! (li donn li enn tablet sokola)
LIZA
kouma pou kone si pa finn met ladrog ladan pou soul mwa.
PIGMALION
(li kas tablet la ande, aval enn lamwatie e ofer lot lamwatie la Liza) Ou satisfe!
(Abriti, Liza so labous ouver; Pigmalion glis bout sokola la dan so labous. Douser fane dan so labous. Li pe zwir sokola la.) Si ou fer seki dir ou fer, toulezour ou kapav antonn kantite sokola ki ou anvi.
SITARRA
Mamzel, ou dakor?
PIGMALION
Mamzel Liza, asiz lor sa sofa la; mo met enn kousen deryer ou ledo. … Ou aksepte aprann, fer zefor pou vinn enn gran madam?
LIZA
peyna marday ladan… fer labous dou pou sipakizafer…
PIGMALION
Mamzel Sitarra ek Madam Marie-Louise pou la pou protez ou. Dakor, pa dakor? Hen ala enn lot tablet sokola.
LIZA
mo da…kor… me…
PIGMALION
Marie-Louise amenn Mamzel Liza dan so lasam e prepar li pou dezene.
SITARRA
Profeser, mo ti’a kontan met tou kart lor latab. Dabor, sa mamzel la ena enn fami ki pou rod li… ki pou dan langwas…
LIZA
aledota… depi 14 an mo viv tousel… mo trwaziem belmer ti fou mwa deor… dir mwa al debrouy mo difil … li pa kapav nouri mo lever…
SITARRA
Ou papa?
LIZA
mo papa enn gran triyanger ki finn bwar dilo dirwi sa madam la… seki li dir samem…
SITARRA
Boyfrenn, partner?
LIZA
aledota… kisannla pou enterese ar mwa
PIGMALION
Mamzel Liza, ler mo fini ar ou, bann zom pou lager, touy zot kamrad pou reysi marye ar ou. Parol Profeser Pigmalion! (Marie-Louise ek Liza sorti)
SIRARRA
Ena ankor kart pou gete!.
PIGMALION
Ou kontan get kart?
SITARRA
Mo pe koz serye, pa pe badine! Pandan 6 mwa enn zennfi pou viv isi. Mo bizen sir pa pou ena okenn zes.
PIGMALION
Zes?
SITARRA
Ou kone ki mo pe dir. Enn zom ki pa vie, enn zennfi trant an. Latirans ki souvan ena ant profeser ek zelev. Lor la fale pa ena okenn konpromi. Nou dakor? Relasion bizen res profesionel.
PIGMALION
Be ou?
SITARRA
Mwa? Ar mwa pa pou ena problem.
PIGMALION
Kifer?
SITARRA
Mo enn lesbienn. (Marie-Louise retourne)
MARIE-LOUISE
Profeser, mo bizen koz ar ou.
PIGMALION
Wi, Marie-Louise.
MARIE-LOUISE
(Sitarra fers demars pou sorti) Non, Mamzel Sitarra, mo prefer ki ou reste. Apart mwa ki finn abitie ar ou manier, aster ena de mamzel ki pe viv isi pou enn bon bout letan. Mo kwar nou bizen tom dakor lor detrwa kiksoz.
PIGMALION
Bizen anplway plis dimoun.
MARIE-LOUISE
Non, pa sa.
PIGMALION
Bizen ogmant bidze depans.
MARIE-LOUISE
Ou pou les mwa koze?
PIGMALION
Wi, Madam! (li fer grimas koumadir fermtir ekler pe ferme) I am all ears.
MARIE-LOUISE
Par respe pou sa de mamzel la ou pa kapav trene dan lakaz dan ou boxersort, ou gro vant deor…
PIGMALION
Gro vant? Kot mo vant gro?
MARIE-LOUISE
Non, tablet sokola… Ou pa kapav atab, apre tidezene, rote, pete…
PIGMALION
Mwa mo rote, pete? Madam Marie-Louise mo kwar ou pe ekzazere … enntipe…
MARIE-LOUISE
(trouve li pa pou sede) Ou pa kapav les ou soulie ek soset sal omilie salon. (Pigmalion pe rod enteronp li) Non, les mo fini. Ou bizen aret fime dan bann landrwa kot ena lezot dimoun. Si ou anvi fime, al dan ou biro ousa dan ou lasam.
PIGMALION
Aster mo mama ole mo marye. Nowe! Sitarra, ou konpran kifer ou ena tor sipoze ki mwa Profeser Pigmalion mo enterese pou flerte ousa kourtize. Mo tro kontan mo liberte!… Madam Marie-Louise, vos désirs sont des ordres! Ramas ou roten bazar. (Marie-Louise sorti) … Sitarra, talerla, avan toufann vinn kraz tou, nou ti pe koz enn zafer serye. Servi lamizik kouma disik pou fer pilil amer poezi desann.
SITARRA
Vremem ou latet dir! Si diferan lamizik pe kapav fizione, kifer bann diferan expresion artistik pa kapav fizione. Dayer li pa nouvo sa. Ki ete enn sante? Fizion poezi ar lamizik. Shakespeare pa finn marye poezi ar teat? Ki ete opera? Fizion teat, poezi ek lamizik. … Eh, kifer ou finn ekrir tex pou komedi mizikal ek opera rok?
PIGMALION
Enn moman febles! … Pou ou tousa bien senp me mwa mo pa sir… me atansion … mo pa kont me mo per ki travay ki mo pe fer depi plis ki 40 an tom dan dilo.
SITARRA
Les lepep deside.
PIGMALION
(silans)… Lepep deside? (Marie-Louise retourne)
MARIE-LOUISE
Dife lor ou patron. Ena enn misie kot laport ki dir ki li papa Liza e ki li bien bizen koz ar ou.
SITARRA
Les nou kannsel nou diil!
PIGMALION
Pa kestion! Fer li rantre, Marie-Louise.
(Pigmalion al asiz lor enn sofa, ouver lagazet divan li. Papa Liza rantre. Li sal, li santi rom. Sitarra ki ti pre kot laport, lor vites al kot lafnet. Marie-Louise
sorti.)
PAPA LIZA
bonzourkapitenn… BONZOURKAPITENN… (okenn repons) BON ZOUR KA PI TENN… (Pigmalion bes so lagazet, fixe li)
PIGMALION
(sek-sek) Ki ou bizen?
PAPA LIZA
(klerman li’nn entimide) mo… tifi… liza… li isi… mo ‘le kone… kifer…
PIGMALION
Ki laz li ena?
PAPA LIZA
laz … kot mo pou konn sa… mo premie madam ti gagne…
PIGMALION
Komie madam ou finn ena?
PAPA LIZA
komie… atann mo konte… ti ena… apre… apre… lerla… answit… 5 kapitenn…
PIGMALION
Ou finn marye 5 fwa?
PAPA LIZA
marye kapitenn… zame… nou bann sosialis nou distribie lamour… kapitalis ki gard kont… lepep pa gard kont… nou pran… nou done… nou pran…
PIGMALION
Ou viv dan pese? Ou pa per pinision Bondie?
PAPA LIZA
pese kapitenn… donn lamour… pran lamour pese… erer kapitenn… pa samem mesaz Zezikri… donn lamour… pardonn pese…
PIGMALION
Pappao! Ou enn gran filozof ou!
PAPA LIZA
pa koz foutan sef… nou ti dimoun… nou bizen trase… nou swiv mesaz labib… trase e miltipliye… be mo tifi…
PIGMALION
Komie zanfan ou ena?
PAPA LIZA
konte fini… be mo tifi…
PIGMALION
Ou tifi? Ah wi! Ou finn vinn delivre ou tifi; anpes li tom dan enfami pli pir ki lamor!
PAPA LIZA
ki ou pe koze… mo’nn dir sa mwa… kapitenn… ou enn gran dimoun… ou konpran gordonn… enn tibaba ne… bizen okip li… donn li manze… li vinn enn zoli fam…
enn jenntoulmenn enterese… bel zwisans garanti… be papa la… tou so lapenn pa gagn nanye… chombo mem…
PIGMALION
Ou’le vann ou zanfan?
PAPA LIZA
pa koz koze kapitalis… aste… vande… pa sa… konpansasion, konsolasion pou enn papa dan tristes… tristes separasion… separasion trites eg-dou…
PIGMALION
Si ou sagren, be pran li ale! (li kriye for) Marie-Louise, …. Marie-Louise al sers Mamzel Liza!
PAPA LIZA
pa mal konpran mwa kapitenn… ki liza ete pou mwa… zis mo laser ek mo disan… apart sa nanye… me si li itil pou enn lot dimoun ena so pri ki bizen peye…
PIGMALION
Ou pe koz langaz kapitalis la.
PAPA LIZA
pa kapitalis me lozik… ki ete 500 roupi pou ou. … pou mwa se enn sware memorab, manze, bwar, amize, soul bontan…
PIGMALION
Kouma ou kone li isi? Parye ou finn avoy li pou fer santaz?
PAPA LIZA
kapitenn… mwa artir triyangaz… mo fer serman lor labib sakre ki zame mo finn pans pou donn enn jenntoulmenn meritan okenn dezagreman… taxi ki ti amenn li isi ti retourn kot li pou al sers detrwa ti zafer personel… enstriksion formel… pa bizen lenz… aster mazin soufrans enn papa… pa bizen lenz vedir touni-touni… mo mazinn loner mo tifi… sofer taxi donn ladres… ala ze swi la…
PIGMALION
Ou finn vinn sov loner ou zanfan?
PAPA LIZA
ala ou rekoumanse… Rs 500… mwa ek mo madam nou pou servi li pou remersie bonte bondie ki finn fer enn gran dimoun ramas nou zanfan…
PIGMALION
Mamzel Sitarra, ki ou dir si nou donn sa gran filozof la Rs 1,000?
PAPA LIZA
kapitenn pa fer sa krim la… ou donn mwa plis mo pou rod ramas kas dan labank e lerla salam liberte… lozik kapitalis may mwa dan lak…
PIGMALION
Ou sir Misie… Ou pa finn dir mwa ou nom.
PAPA LIZA
mo ti dir ou… artir triyangaz… pouvouservir
PIGMALION
Ou nom se Artir Triyangaz Pouvouservir?
PAPA LIZA
non… artir… triyangaz… samemtou
PIGMALION
Artir Triyangaz Samemtou ala Rs 500. Ou sir ou pa’le plis?
PAPA LIZA
azsyourazwax…
PIGMALION
Pa zis filozof me lengwis ‘si. Barrebap!
(Papa Liza pran sime sorti. Ler li ariv kot laport, li tap ar Liza ki pe rantre ansam ar Marie Louise. Li entimide par elegans enn zoli mamzel prop e bien abiye.)
PAPA LIZA
pardon mamzel…
LIZA
kiarive… to pa rekonet to prop zanfan… ki to finn vinn fer isi… tansion to rod fer marday… mo fer lapolis ramas twa… iiimmm… to santi pi larak…
PAPA LIZA
liza twa sa… mirak… tonn sanze net… nou lasans finn porte… aster ki to dan bien pa bliye to papa ki finn donn twa lavi… vinn rann nou vizit kan to gagn letan … fale pa fer nimakrram… bondie ankoler…
LIZA
Madam Marie-Louise montre sa misie la sime sorti.
PAPA LIZA
orevwar otankevouzet… (Li sorti. Marie-Louise akonpagn li)
PIGMALION
Mamzel Sitarra, fer mwa rapel pou rekomann Misie Artir Triyangaz pou post Prezidan-Doner Gran Sosiete Moralite Lamerik. … Enn lot zafer! Lor seki nou ti pe diskite, eski aster ou touzour sir lepep ena kapasite deside ki bon, ki pa bon?
SITARRA
Wi, si ou pa pran move lekzanp pou lamone kontan. Misie Artir Triyangaz enn bien move lekzanp, mo kwar. Nou sey enn lot experyans. (li al kot piano, koumans zwe ek sante)
Tou mo bann zetwal aswar
briye ar dife gayar
exsepte enn gro zetwal
ki kasiet deryer pal-pal,
vadire li gagn onte
tansion lezot sikane,
dir so bobes kabose,
so kenke mal netwaye.
PIGMALION
(foutan, fer boufon)
tou piti ki mo fer papa goulou
jab la manze
tou piti ki mo fer papa goulou
jab la manze
mo koz ar ou napa koze
mo riy ar ou napa riye
nwale nwale nwal fer lamour
SITARRA
Enn zour mo dimann Tiprens
dres bobes, netway kenke.
Zetwal mat sey enn kadans
me vit tou degrengole.
Enn zour mo dimann Tiprens
dres bobes, netway kenke.
Zetwal mat sey enn kadans
me vit tou degrengole.
PIGMALION
(foutan, fer boufon)
Tou piti ki mo fer papa goulou
jab la manze
Tou piti ki mo fer papa goulou
jab la manze
Mo koz ar ou napa koze
mo riy ar ou napa riye
nwale nwale nwal fer lamour
SITARRA
Dan lesiel pou’ena retar
tank zetwal mat tas dan nwar.
Dan lesiel pou’ena retar
tank zetwal mat tas dan nwar.
Dan lesiel pou’ena retar
tank zetwal mat tas dan nwar.
Dan lesiel pou’ena retar
tank zetwal mat tas dan nwar.
PIGMALION
(foutan, fer boufon)
tou piti ki mo fer papa goulou
jab la manze
tou piti ki mo fer papa goulou
jab la manze
mo koz ar ou napa koze
mo riy ar ou napa riye
nwale nwale nwal fer lamour
nwale nwale nwal fer lamour
nwale nwale nwal fer lamour
nwale nwale nwal fer lamour
bouze mama! donn li!
bouze mama! donn li!
(tou lizie fixe lor Liza ki pe danse ar boukou talan)
TABLO 3
Dan salon Madam Pigmalion, mama Profeser Pigmalion. Amebleman ek dekorasion montre boukou fines ek elegans feminen. Madam la kot so ti latab travay. Li pe ekrir. Mazordom rantre pou anons larive Profeser Pigmalion.
MAZORDOM
Profeser Pigmalion!
(profeser Pigmalion rantre)
MADAM PIGMALION
Adan, mo finn fatige dir twa pa vinn kot mwa zour ki mo resevwar vizit. To efrey mo bann envite. Si sa kontinie mo nepli pou ena kamarad. To pou farous zot tou.
PIGMALION
Enn fason koz ar so zanfan inik? (li al anbras li)
MADAM PIGMALION
Enn detro!
PIGMALION
Ma, mo bien bizen to koudme. Enn mari louvraz! Mo’nn ramas enn tifi.
MADAM PIGMALION
Ramas enn tifi? To ramas dimoun parey kouma nou ramas fey sek anba pie ousa koray lor laplaz. Eski se pa tifi la ki finn ramas twa? Ki laz li ena?
PIGMALION
Anviron trant an. Kifer?
MADAM PIGMALIOM
Kifer to pa marye ar li?
PIGMALION
Ma, ala to fatigan la! Mo finn deza dir twa. Kan mo zwenn enn fam ki ariv to nivo, to oter, kikfwa mo’a pans maryaz. Ziska ler tou fam ki mo finn zwenn pa depas oter to sevi. Madam Pigmalion, bliye to rev pou vinn belmer.
MADAM PIGMALION
Pourtan bien bizen enn fam pou met enpe diplon dan to latet. Bon, dir mwa ki mo bizen fer. (Pigmalion asiz lor ti latab travay so mama) Adan, pa asiz lor mo latab. Li frazil. Enn meb 18em siek! To pou kraz li. Li pa’nn fer pou to gro deryer.
PIGMALION
Arryo, Maman, mirak tu es vulgaire. … Bez lor mwa, Ma. Mo finn met paryaz ki mo kapav transform enn tifi san okenn ledikasion, enn veritab ti jangli, e fer li
kalifie pou vinn kandida dan eleksion zeneral apre sis mwa leson entansif. Pandan trwa mwa mo finn okip li lanwit-lizour…
MADAM PIGMALION
lanwit…
PIGMALION
Aret badine Ma! Aster finn ariv ler pou premie tes. Kouma li pou konport li dan sosiete… Mo’nn donn li enstriksion formel. Pa koz nenport. Koz zis bann ti zafer
ensinifian. … lor meteo … lor lasante ets.
(mazordom rantre)
MAZORDOM
Madam Danbalans, Mamzel Fi Danbalans, Misie Jo Danbalans. (Trwa Danbalans rantre. Zot fer letour pou dir bonzour tou dimoun. Mazordom sorti.)
MADAM DANBALANS
Sori nou anretar Madam Pigmalion. Anbouteyaz partou. Kan pou trouv so solision?
PIGMALION
Fer kouma mwa. Mont bisiklet. (li sante) “Mwa, mo bien kontan pedale.” … Mo gagn lenpresion ki nou finn deza zwenn. Nou pa finn zwenn resaman?
MADAM PIGMALION
Zot konn mo garson Adan?
FI DANBALANS
Mo finn antandre parler son reputasion. Bonjour!
JO DANBALANS
Bonzour Profeser!
MADAM DANBALANS
Mo onore fer ou konesans. Madam Pigmalion, si ou okipe, nou va repase enn lot zour.
MADAM PIGMALION
Non, non, reste. Mo garson pre pou ale. Asize, met zot alez. … Adan, to pa ena travay pou fer?
PIGMALION
Mo pe atann zot vini.
(mazordom rante)
MAZORDOM
Mamzel Sitarra ek Mamzel Liza.
(Sitarra ek Liza rantre e mazordom sorti. Madam Pigmalion akeyir zot, prezant zot lezot dimoun e montre zot kot pou asize. Liza extra elegan. Li kler ki so nouvo ledikasion pe donn li boukou lasirans ek fines. Jo bien atire par Liza. Li pran enn plas ser-sere koste kot li. Fi pe rod enpresionn Pigmalion.)
FI DANBALANS
Professeur, dire nou quefaire ou pa promouvoir la langue française?
PIGMALION
Pou ki ou aret koz patwa!… Aster mo rapel kot mo ti zwenn zot. Enn swar dan lavarang teat Porlwi … ti ena gro lapli.
FI DANBALANS
Quelle mémoire! Impressionnant!
PIGMALION
Madam Danbalans…
MADAM DANBALANS
Apel mwa Fatma. Depi lontan mo anvi zwenn ou pou dimann ou kifer ou pa ouver enn lekol kot dimoun ki enterese kapav aprann lekritir kreatif … ou kone … ekrir poem, tizistwar, sketch, pies teat. Mo kwar boukou dimoun, so zenn kouma so vie, pou enterese.
PIGMALION
Ou sir?
FI DANBALANS
Ma mère a raison. Moi osi sa pourra menterese.
FATMA DANBALANS
Mo’nn lir enn liv lor art terapi. Pa kone si mo ena rezo. Li paret ki kreativite kapav ed dimoun sorti depi depandans ladrog. Vo lapenn seye. Si mo gagn enn formasion, kapav servi li pou ed lezot tras sime liberte…
FI DANBALANS
Moi osi sa pourra menterese. (Pigmalion preokipe par konportman Liza ki ziska ler pa finn dir enn sel mo apart bonzour ek mersi.)
JO DANBALANS
Fer so ek imid zordi.
LIZA
Gramaten meteo finn anonse ki dan lapremidi pou ena lapli toransiel lor bann oter e ki aswar pou ena enn lesiel san zetwal, san lalinn. “Nwar, nwar, nwar do mama, get kouma fer nwar.” Tanperatir pou fliktie. Timama so, timama fre.
JO DANBALANS
Sa klima la move pou lasante.
LIZA
Ena toutsort kalite lagrip: avier, porsinn, A, B, Z… Mo papa ti ena enn meksinn efikas: lodvi. Enn fwa mo tantinn ti gagn lakranp-lafiev. Mo papa ti servi enn ti
lantonwar pou plen so lestoma ar lodvi…
JO DANBALANS
Li pa ti toufe?
LIZA
Toufe? Non, li ti revinn gayar. Akoz sa mo pa kwar li ti mor akoz tiberkiloz. Zot ti avoy li manze.
JO DANBALANS
Avoy li manze?
PIGMALION
Nouvo lamod lengwistik! Avoy li manze = touy li.
FI DANBALANS
Zot ti tué li? Seigneur, Marie, Joseph!
LIZA
Fer nou kwar li ti mor par maladi. Kouyonad! Kot so sapo lapay finn ale? Li ti promet pou donn mwa. Zot finn tor li.
JO DANBALANS
Tor li?
PIGMALION
Koken.
FI DANBALANS
Tuer pou voler un chapeau? Toimem ti pe kapav croire!
(Liza finn gagn enn lodians. Nanye pa pou aret li aster)
LIZA
To pa’le kwar? Dan mo fami, zot kapav touye pou enn bout dipen!
FI DANBALANS
Incroiyableee!
LIZA
Kifer to koz bizar koumsa? To pa kapav koz kouma tou dimoun? … Ler li’nn mor zot dir lodvi finn touy li. Fos! Fos net! Pou li lodvi ti kouma dile mama pou enn
tibaba. Chakala lodvi sa! Zot finn fer li bliye respire. Kas so bobes, kas so kenke, bril so lames. Pa zis sapo lapay fonndos. Kot batana ete? Batana nayba. Zot finn nway so lames. Samem so yes!
JO DANBALANS
Zoli sa nouvo lamod lengwistik! Kot kapav aprann sa?
PIGMALION
Liza donn leson partikilie. … Bon Liza, finn ler pou to sant enn sante pou nou. Sitarra pou akonpagn twa lor piano.
(Sitarra al asiz kot piano, Liza al dibout kot piano la)
LIZA
Mo pou sant enn tex par Profeser Pigmalion; lamizik, aranzman ek akonpagnman par Sitarra. So tit se “KONESANS NORMAL, KONSEKANS GOLMAL”.
Tazia, mo beti, fit giling-giling;
Yanndou mo babou sof kachia-kachia;
Rashoudou fifi bros saregama.
Aster anou sant konesans normal
dan nik ti-kare fitir foupamal.
Golmal ek bankal ala donn sawal!
Gonaz ouver bal dan lebra joukal;
lagal ek leral fer zot bakanal.
Misie Satisfe dan so ti-kare;
Madam Trouvtoukler dan so ti volier;
Trwakar rev revolt dan nisa leter;
Konntou San-Aprann, Bobes Kabose
mont lor kes bankal pou dikte par ker
mesaz rabase dan karo golmal.
Joukal Tilespri, Fanal San-Lames,
Banal Lekersal, Rafal Riskales,
Leker Lasesres, Lespri Lomdezes
pe rod fer dime vinn kouma lavey;
fer ti-kare yer akous serk poler;
fer demokrasi koz dan laparey;
larme difolter regle oparler;
konsekans golmal promet larises.
Tazia, mo beti, fit giling-giling;
Yanndou mo babou sof kachia-kachia;
Rashoudou fifi bros saregama.
Aster anou sant konesans zekler
ki ekler dime ar lalimier kler
e fer tou zanfan regagn zot sourir.
(Reaksion lodians extra pozitif. Pigmalion aster sir li pou gagn so paryaz.)
PIGMALION
Liza, Sitarra pou akonpagn twa. Zot loto pe atann anba. Sitarra, mersi. Mo ena detrwa zafer pou okipe. Tanto nou zwenn.
(Liza ek Sitarra sorti. Jo galoupe al zwenn zot. Li kler ki so latet finn gate ar Liza.)
FATMA DANBALANS
Profeser,…
PIGMALION
Apel mwa Adan.
FATMA DANBALANS
… sa sante la kapav servi pou fer azitprop…
PIGMALION
Servi poezi pou fer politik? Koumadir pe melanz dilar ar sanbrani!
FATMA DANBALANS
Ou kwar lepep tro bet pou konpran poezi?
PIGMALION
Pa sa …
FATMA DANBALANS
Ki ‘sa’ alor?
PIGMALION
Fer dimoun aprann lir, pa zis bann sign, me sirtou bote ki kasiet dan form, stil, striktir, ant lalign … lektir avanse. Si abitie dimoun zis ekoute kouma zot ekout
diskour dan miting zame, mo dir ou zame, zot lapo pou vinn sansib. Zot pou res gro fey.
FATMA DANBALANS
Avan galoup san yard, bizen aprann marse avan, ou pa kwar?
FI DANBALANS
Kouyonad aprann marse! Chakala galoup san yard!
PIGMALION
Ki ariv ou tifi?
FATMA DANBALANS
Pa pran kont. Enn zistwar tris. Ziska ler li pa finn gagn so reper. Kan li ti zenn, bann zanfan dan so lekol ti pe sikann li. Ou kone kouma bann zanfan kapav kriel parfwa. So mama Mizilman, so papa Katolik. Li ankor gagn difikilte zer sa realite la. Souvan li sorti dan enn extrem pou al dan lot. Bizen bien pasian ar li. Me enn bon tifi, mo asir ou.
PIGMALION
Si mo kapav ede pa ezite dir mwa. .. Kikfwa si li gagn konfians dan pouvwar so prop parol…
FATMA DANBALANS
Mersi Adan! Pa’nkor gagn deklik la. Enn zour mirak la pou arive… Bon, nou bizen ale. To vini Fi? Orevwar Madam Pigmalion. Vini Fi. (Fi ek Fatma sorti)
MADAM PIGMALION
Liza enn bien zoli tifi; zoli e sirtou ranpli ar talan. Aster mo konpran to latirans.
PIGMALION
Latirans? Peyna latirans. Li obze enn paryaz.
MADAM PIGMALIOM
Tou dimoun enn obze pou twa.
PIGMALION
Ma, to konn zistwar Fi Danbalans?
MADAM PIGMALION
Ki to’le kone?
PIGMALION
Li enpe bizar.
MADAM PIGMALION
Enn zistwar tris. Premierman li pa ti kapav fer fas sikane, mokri, ensilt bann ki pa toler diferans me pli grav, enn swar enn geng voyou ti tom lor li, bat li, zour
li, viol li. Sa finn tromatiz li net. Li enn bon zanfan me so enstabilite lengwistik fer dimoun kwar ki li enn snob. Li pe zis rezet seki li asosie ar so experyans
negatif, penib… li onte seki li ete. Pov tifi!
PIGMALION
So mama, Fatma?
MADAM PIGMALION
Fatma li enn dimoun pou ki mo ena boukou lafeksion ek respe. Li enn fayter. Li enn fam libere ki diriz enn ONG ki okip bann fam andetres. So mari ti mor dan enn aksidan e tousel li finn elve so fami. Zordi so pli gran traka se Fi. … Ki to plan pou Liza?
PIGMALION
Plan? Ki plan? … Dan trwa mwa mo sir li pou ena ase epeser kiltirel pou poz kandida. Lerla mo travay fini.
MADAM PIGMALION
To responsabilite?
PIGMALION
Ki responsabilite?
MADAM PIGMALION
To ramas enn dimoun dan lari. Kouma enn mazisien to fer li vinn enn lot dimoun. To gagn to paryaz; to rezet li dan lari? To trouv sa normal?
PIGMALION
Si mo pa ti ramas li kouma to dir, kot li ti pou ete?
MADAM PIGMALION
Dan lari.
PIGMALION
Alalila! Mo retourn li dan so anvironnman natirel.
MADAM PIGMALION
Adan, to enn dimoun san leker.
PIGMALION
Leker se zis enn laponp. Bizen servi lespri dan lavi!
MADAM PIGMALION
Zom! Zom! Zom! Kan zot pou aprann reflesi ar leker?
PIGMALION
Ma, kan to ankoler to pli zoli. Papa zame ti dir twa sa?
MADAM PIGMALION
Eta kouyon, bez to sime ale!
PIGMALION
Mama mo zoli mama
fer kone tomem mo mama
kantmem mo seve krepi
to seve malbar
napa fer nanye
Mama mo zoli mama
fer kone tomem mo mama
kantmem mo nene plat
to nene pointu
napa fer nanye
Mama mo zoli mama
fer kone tomem mo mama
kantmem mo lapo nwar
to lapo blanko
napa fer nanye
Orevwar Mama que j’aime beaucoup, m’a donné tout.
(Madam Pigmalion lans enn liv lor li. Li koule pou evit li.)
TABLO 4
Kot Profeser Pigmalion, trwa mwa pli tar. Finn fini minwi pase. Pigmalion, Sitarra ek Liza anteni sware. Pigmalion bien exite. Liza fatige; li trankil e trakase.
PIGMALION
Kouma nou ariv laba mo ti kone mo’nn fini gagne. Benker sek! Pa kapav bare. Ler sekreter PM koste, mwa mo ti koumans plen. Tro fasil! Tro-tro fasil!
SITARRA
Vouzoto! Zot realize finn fini minwi pase. Bon, mo al sanz mo lenz. Lerla mo redesann pou enn latizann.
PIGMALION
Latizann! Mo ouver enn boutey sanpagn.
SITARRA
Pa fer tapaz! Marie-Louise pe dormi.
PIGMALION
Dormi? Al lev li Liza. Dir li vinn selebre ar nou.
SITARRA
Adan, li fatige; li bizen so somey. … Donn mwa dis minit; mo tir sa lenz enkorfotab la e apre mo bwar enn gout sanpagn ar twa. Liza, res ar Adan ziska mo retourne.
(Li sorti.)
PIGMALION
Liza, to pa’nn trouv mo pantouf parla?
LIZA
Adan, premie dabor ou finn tir soulie, soset omilie salon. Madam Marie-Louise pou wayld. Peyna nanye ki fer li plis ankoler.
PIGMALION
Mo kasiet li anba sofa!
LIZA
Deziem dabor Misie Adan, ou bizen okip ou pantouf tousel kouma enn gran garson.
PIGMALION
Eh! Ki mous finn pik twa?
LIZA
Mous pik mwa? Non! Aster ki mo finn fer ou gagn ou paryaz mo finn vinn anplis…
PIGMALION
Kisasa? To finn fer mwa gagn mo paryaz? Mari toupe! Moutouk ensinifian!
LIZA
Ou ensilt pa pou sanz nanye. Mo finn abitie ki ou tret mwa kouma enn nanye ditou. Me aster mo konn mo lafors.
PIGMALION
Espèce de nimakaram!
LIZA
Koz prop Profeser. Pa melanz kalchoul.
PIGMALION
Eta ti moutouk, twa ki pou dir mwa kimanier koze. To toupe depas lodas!
LIZA
Pandan sis mwa nou finn travay ansam…
PIGMALION
Nou finn travay ansam? E ou la! Pandan sis mwa mo finn nenenn twa, montre twa kouma koze, marse, respire. Tou seki to ete zordi se lafime mo lesans ki mo finn brile pou fer enn jangli vinn dimoun.
LIZA
Zordi jangli ki’nn vinn dimoun nepli ena rol.
PIGMALION
To ena rol. To bizen fer mwa rapel mo bann randevou; al rod mo pantouf; fer mwa rapel kot mo bann zafer ete kouma to’nn fer depi to’nn vinn isi.
LIZA
Dime gramaten mo pe ale.
PIGMALION
Kotsa? Kifer?
LIZA
Mo nepli ena kont pou rande. Kontra finn expire.
PIGMALION
Kontra? Ki kontra?
LIZA
Fer enn jangli gagn ase epeser pou vinn depite. Dan gardennparti ek konser apre, PM finn montre boukou lentere e mo finn gagn enn lof ferm pou prosenn elexion.
PIGMALION
Grasa mo zeni!
LIZA
San ou led mo pa ti pou reysi sort dan latrap povrete. Mersi. Me ou fer koumadir mo pa finn kontribie ditou. Koumadir Sitarra pa finn amenn so blok. … Eski ou finn panse ki pou ariv mwa aster?
PIGMALION
To pou vinn depite, minis, Premie Minis, kifer non.
LIZA
Personn pa’nn dimann mwa si mo anvi fer politik. Pou mwa tousa ti bann kondision enn paryaz. Pa plis.
PIGMALION
To pa anvi vinn depite?
LIZA
Non!
PIGMALION
Be to res isi, donn Marie-Louise enn koudme pou manej mo lakaz e to fer mwa rapel mo bann randevou e …
LIZA
Toulegramaten al rod ou pantouf!
PIGMALION
Eh! Mo’nn gagn enn lide. Mo dimann mo mama rod enn garson pou marye ar twa. Dan so lantouraz ena enn ta zenes kouma…
LIZA
Jo Danbalans.
PIGMALION
Samem!
LIZA
Pou bann falokrat, apart maryaz, viv anba enn zom peyna nanye pou enn fam. Sap dan karay papa, tom dan dife mari!
PIGMALION
Mwa mo enn falokrat? Mwa, Adan Pigmalion, spesialis lekritir ek artikilasion, mo enn falokrat? Kouyonad! Kakad! Ferfoutad!
LIZA
Ala ou vinn vilger!
PIGMALION
Mwa vilger? Ale do ta! Bullshit! (Sitarra retourne) Sitarra to dakor ar Liza ki mo enn falokrat vilger?
SITARRA
Falokrat sertennman. Vilger souvan. Pa toultan.
PIGMALION
Eski ena enn konspirasion kont mwa?
LIZA
Aster ou pe vinn parano.
PIGMALION
Depi kan to sikiat?
LIZA
Depi fek.
SITARRA
Adan, sanpagn la kote?
PIGMALION
Anfen enn bon koze! (Li sorti)
SITARRA
Liza, to lizie rouz. To’nn plore?
LIZA
Pa grav! Parfwa li fer mwa araze.
SITARRA
Li pa enn move boug me parfwa li ena karakter petar.
LIZA
Pa sa ki afekte mwa. Li fer koumadir mo enn ta malang. Ar twa so konportman diferan. Li respe twa. Li montre so admirasion. Me ar mwa … enn lot zafer. Li fer
koumadir mo kontribision dan tou seki finn arive li mwens ki zero.
SITARRA
Kifer to dir sa?
LIZA
Li’nn dir twa mersi me pou mwa pa finn ena enn sel mo zanti.
SITARRA
Mo kapav dir twa ki li finn bien apresie to kouraz, lentelizans ek determinasion.
LIZA
Me ar mwa, zame li pa exprim li.
SITARRA
Kikfwa li provok twa par expre.
LIZA
Kifer?
SITARRA
Pa kone! (li al pre ar Liza, ser li dan so lebra, anbras li lor so labous) Pa fer nanye koko, biento tousa pou deryer nou. … To pou aksepte tiket ki PM finn donn
twa?
LIZA
Mo pa kwar. Ena de kiksoz ki atir mwa. Travay dan domenn lamizik ar twa e donn enn koudme Fatma.
SITARRA
Travay politik li konpatib ar tousa. Okontrer to pou kapav ed nou travay devlope pli vit. To pe ezite parski li enn zafer nouvo. To pou kapav ed nou fer bann miray grene. Nou koz sa pli tar ansam ar Fatma. (Pigmalion retourne ar boutey ek ver sanpagn)
PIGMALION
Ale bann fam, donn mwa enn koudme. Liza enn ti gout … zis pou fer mwa plezir? Aster ki to pe vinn depite to kapav bwar divan to gourrou.
LIZA
Mo kwar ki kontra finn konplete, nepli valid. Mo finn liber mo gourrou. Mo nepli ena gourrou.
PIGMALION
Once a guru, always a guru!
LIZA
Profeser Pigmalion, dime gramaten mo pe ale.
PIGMALION
Pe ale? Kotsa?
LIZA
Pa kone. Me kouma kontra travay finn expire, mo bezoin al chercher ailleurs. Mo bizen konn enn zafer: bann lenz ek bizou li pou Sitarra, ousa mwa? Mo pa’le lapolis vinn rod mwa.
PIGMALION
(Li extra ankoler me li kontrol limem)
Sitarra, mo finn bien reflesi lor to propozision. Mo aksepte ki to itiliz mo bann poem pou konpoz bann sante. To travay enpresionan. Felisitasion!
SITARRA
Adan, mo mision isi finn konplete. Dime mo pe retourn kot mwa pou kontinie mo travay. Mersi pou tou!
PIGMALION
(Li tris me li pa les paret) Oke! (Li al asiz lor enn sofa. Lerla li realize ki tousa letan la li pieni. Li kriye for kouma li abitie.) Liza … Liza mo dir!
LIZA
Wi Misie!
PIGMALION
Liza, kot mo pantouf?
(Liza al ramas enn pantouf, lans li lor li ar lafors) Ala li la Profeser! (Pigmalion koule pou evit prozektil la.)
PIGMALION
Felisitasion mo Liza! Aster to’nn pare pou fer fas. Bravo!
(Liza ek Sitarra trap lame sorti)
TABLO 5
Dan salon Madam Pigmalion. Madam la kot so ti latab travay. Mazordom rantre.
MAZORDOM
Madam, Profeser Pigmalion kot lantre. Li dir li bien bizen koz ar ou.
MADAM PIGMALION
Al dir li vini e mont lao pou dir Mamzel Liza ek Sitarra pa vinn isi tank mo pa dir zot. (Mazordom sorti e enn timama apre Pigmalion rantre kouma enn siklonn)
PIGMALION
Ma, Liza ek Sitarra finn kas pikan!
MADAM PIGMALION
Kas pikan?
PIGMALION
Wi, kas pikan, fonn, flonn, fonndos, faypatsankler! Pou Sitarra mo ti kone me Liza … Liza …
MADAM PIGMALION
To kouma enn zanfan ki finn perdi so zouzou!
PIGMALION
Kisannla pou fer mwa rapel mo bann randevou, pou rod mo bann zafer personel ki finn egare…
MADAM PIGMALION
Anploy enn sekreter.
PIGMALION
Ki pas dan latet enn fam pou fer enn zafer parey? Mo nepli konpran nanye. Pourtan tou finn mars bien dan lord. Li’nn gagn so paryaz; PM finn ofer li enn tiket. Olie rekonesan li avoy pantouf lor mwa e ler mo leve gramaten mamzel finn disparet. Dir mwa mama, eski enn zom ti pou konport li koumsa?
MADAM PIGMALION
Adan, kan to pou konpran ki dimoun pa masinn ki swiv instriksion profeser? Kouma bouldozer to roul lor santiman dimoun. (Mazordom rantre)
MAZORDOM
Profeser, enn misie Artir Triyangaz dir ki li bien bizen koz ar ou.
PIGMALION
Kouma li kone mo isi?
MAZORDOM
Madam Marie-Louise finn dir li.
PIGMALION
Fer li rantre… Ou pa mayn, Ma? (Madam Pigmalion dir non par enn mouvman latet) Oke, dir li vini. (Papa Liza, kostime, kravate rantre) … Papapapapa! Misie
Triyangaz, ou finn gagn lotri?
PAPA LIZA
Pir, boukou pli pir. Kifer ou’nn fer mwa sa kalite mesanste? Akoz ou azordi mo finn vinn esklav moralite bourzwa.
PIGMALION
Akoz mwa? Kouma sa?
PAPA LIZA
Pa ou sa ki finn rekomann mwa pou post Prezidan-Doner Gran Sosiete Moralite Lamerik? Zot finn aksepte mo nominasion ar enn saler 1,000,000 roupi par an. Depi sa zour la mo finn vinn prizonie lozik paysa. Toulezour mo dekouver nouvo fami, nouvo kamarad, nouvo konesans. Pir ki tou mo madam finn gagn foli grander. Li dir mwa ki li pa kapav kontinie viv dan pese. Si mo pa marye ar li, li pou kit mwa, denons mwa dan lapres, ekrir Gran Sosiete Moralite Lamerik…
PIGMALION
Ou ti bizen kontan. Baro ou prizon ouver.
PAPA LIZA
Samem problem la. Mo’nn fini gagn gou pou enn lavi delix. … Mo pe marye mo madam. Akoz sa mo’nn anvi zwenn ou pou dir ou ki grasa ou mo finn vinn ris me mari malere.
PIGMALION
Enn bon nouvel sa. Ou kapav aster okip Liza.
PAPA LIZA
Ki Liza vinn fer ladan?
PIGMALION
Avan ou pa ti ena mwayen. Aster ou ris. Li ou devwar okip ou zanfan.
PAPA LIZA
Pa tourn kouto la dan mo blesir. Koumadir mo pa pe ase soufer! Mo pa finn vinn koz lavenir Liza. Mo tifi konn debrouye tousel. Mo finn vinn dimann ou vinn mo besmenn.
PIGMALION
Mwa besmenn? … Dan ki lak mo pe rantre? Taler tann dir mo pe vinn paster. Fouf!
MADAM PIGMALION
Ou pa’le dir ou tifi ki ou pe marye?
PAPA LIZA
Mo ti’a kontan me li pa posib. Mo pa kone kot li ete.
MADAM PIGMALION
Mwa mo kone. (Li sonn enn laklos; mazordom vini.) Al dir sa de mamzel la ki bizen zot dan salon. (mazordom sorti)
PIGMALION
Zot kot twa e to pa dir mwa nanye… fer mwa trakase dan vid.
MADAM PIGMALION
Zot finn dir mwa zot pa anvi get twa. Ki to’nn fer zot koumsa?
PIGMALION
Mwa? Fer zot kiksoz? Twamem ti pe kapav kwar! (Sitarra ek Liza rantre anmemtan, lame dan lame)
LIZA
Sitarra mo prezant twa to boper! Papa mo prezant twa to belfi.
PAPA LIZA
Ansante Mamzel!
SITARRA
Sitarra.
PAPA LIZA
Eeen!
SITARRA
Mo apel Sitarra.
PAPA LIZA
Anbon!
PIGMALION
Ou pa soke, ou Prezidan-Doner Gran Sosiete Moralite Lamerik?
PAPA LIZA
Soke? Non! Mo les bann ki kontan fer zes fer zot senn. Mwa mo’nn sov. Liza pa bizen mwa. Li konn tras so sime.
LIZA
Kifer to’nn degize koumsa?
PAPA LIZA
Ki mo pou dir twa Liza? Mo soufrans pe depas kad. To belmer pe obliz mwa marye ar li. Sinon bel-bel garrbarr.
LIZA
Anfen kikenn pe kapav dres twa.
PAPA LIZA
Ah fille ingrate! To pa sagren mwa ditou-ditou-ditou?
LIZA
Non! Mo kwar to bien merite.
(mazordom rantre)
MAZORDOM
Madam Fatma! (Fatma Danbalans rantre. Pigmalion al vit ver li pou ser so lame)
PIGMALION
Ou pa kapav mazine ki kantite mo kontan ki ou la zordi.
FATMA
Mo’si parey. Mo ti al get ou kot ou; ler mo aprann ki ou kot ou mama, lor vites mo finn vinn isi. Adan, mo nepli dan balans. Jo finn koumans travay. Grasa ou led Fi pe sirmont so difikilte. Mersi Adan. Mersi.
MADAM PIGMALION
Eski anfen mo pou gagn enn belfi?
PIGMALION
Maman? … Kikfwa wi… si to dakor Fatma…
FATMA
Kifer non!
SITARRA
Liza anou sant enn sante pou selebre lamour.
(Sitarra al asiz kot piano, Liza al dibout akote e koumans sante.)
MERSI BONDIE!
Parmi enn miliar zetwal
Ou finn swazir enn ti lil
pou plant lespri liberte.
Mersi. Dan enn ti pei
ou finn sem diversite,
fertiliz nou pie douri
ar nouritir Sentespri.
Mersi. Nou bien apresie.
Mo dir ou enn gran mersi
ou’nn donn mwa nesans isi;
fer mwa dekouver lamour
dan mo aksion toulezour.
Mo dir twa mersi mil fwa
to’nn donn mwa lafwa dan twa.
Mersi to’nn donn mwa enn lang
ki permet konstrir enn pon
ant Lafrik, Lerop, Lazi;
mersi pou sa lamizik
ki permet mwa sant ‘Lasours’;
mersi pou zoli kouler
ki pentir mo larkansiel.
Mo dir twa enn gran mersi
to’nn donn mwa nesans isi;
fer mwa dekouver lamour
dan mo aksion toulezour.
Mo dir twa mersi mil fwa
to’nn donn mwa lafwa dan twa.
Mo dir twa mersi mil fwa
to’nn donn mwa lafwa dan twa.
Mo dir twa mersi mil fwa
to’nn donn mwa lafwa dan twa….
RIDO
12 November 2009